Niagarské vodopády

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 43° 04′ 48″ s.š., 79° 04′ 15.6″ z.d.

Kanadská časť, Horseshoe Falls
Časť v USA, American Falls a Bridal Veil Falls

Niagarské vodopády (ang. Niagara Falls, franc. Chutes Niagara) sú známe vodopády na hranici Kanady a USA. Ležia na rieke Niagara medzi kanadskou a americkou časťou dvojmestia Niagara Falls, na východnej hranici medzi Kanadou a Spojenými štátmi. Rieka Niagara je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z Erijského jazera do Ontárijského jazera. Niagarské vodopády majú tri navzájom oddelené časti: Horseshoe Falls (Konská podkova, kanadská časť vodopádov) a American Falls (Americké vodopády, americká časť vodopádov) a priľahlé Bridal Veil Falls (Svadobný závoj, americká časť vodopádov). Niagarské vodopády nie sú významné svojou výškou, ale mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom 5 936 m³/s sú najmohutnejšími vodopádmi v Severnej Amerike.[1]

Horseshoe Falls sú vysoké 53 m, no American Falls sú vysoké iba 21 m, a to kvôli hromade skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954. Väčšie Horseshoe Falls sú široké 790 m, menšie American Falls 320 m. Maximálny prietok je až 5 700 m³/s[2]. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.

Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády ľadovej dobe, ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.[1] Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z Veľkých kanadských jazier si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka Niagara. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov Goat Island a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále vzďaľovať od Erijského jazera. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.

Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
  2. Niagara Falls History of Power – Historical and engineering data on the U.S. and Canadian power stations [online]. . Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]