Stephen Hawking

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stephen William Hawking
Stephen Hawking
Profesor Stephen Hawking

Narodenie 8. január 1942 (72 rokov)
Oxford, Anglicko, Spojené kráľovstvo

Stephen William Hawking (* 8. január 1942, Oxford, Anglicko, Spojené kráľovstvo) je jeden z popredných svetových teoretických fyzikov. Hawking je od roku 1979[1] lucasiánsky profesor matematiky na univerzite v Cambridge (post, ktorý zastával aj Isaac Newton) a vedecký pracovník na katedre Gonville a Caius tej istej univerzity. Skutočnosť, že zastáva tento post napriek takmer celkovej pracovnej neschopnosti kvôli amyotrofickej laterálnej skleróze, z neho urobila svetovú hviezdu. 8. januára 2009 sa stal emeritným profesorom, nakoľko dosiahol dôchodkový vek 67 rokov.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hawking sa narodil v Oxforde v Anglicku ako prvé dieťa Franka a Isobely Hawkingovcov. Študoval na St Albans School v Hertfordshire a na University College, Oxford, kde získal titul v prírodných vedách. Následne odišiel na Cambridge University, kde na Trinity Hall získal doktorát (PhD.) v kozmológii.

Hawkingovými základnými oblasťami výskumu sú teoretická kozmológia a kvantová gravitácia. V roku 1971 poskytol matematickú podporu teórii Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru; ak je všeobecná teória relativity správna, musel mať vesmír singularitu, resp. štartovací bod v časopriestore. Hawking tiež prehlásil, že následne po Veľkom tresku sa vytvorili prvotné čierne diery. Ukázal, že povrchová plocha čiernej diery sa môže zväčšovať, nikdy sa však nemôže zmenšovať, že pri zrážke čiernych dier existuje limit pre množstvo žiarenia, ktoré môže byť vyžiarené, a tiež, že sa čierna diera nemôže roztrhnúť na dve oddelené čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až pokým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 Hawking navrhol, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, a v roku 1983 to aj matematicky dokázal.

Hoci je vážne postihnutý amyotrofickou laterálnou sklerózou (druh motorickej poruchy), aktívne sa venuje fyzike, písaniu a verejnému životu. Prvé príznaky sa uňho objavili počas zápisu na Cambridge. Diagnózu mu určili keď mal 21 rokov, krátko pred jeho prvou svadbou. Vtedy doktori tvrdili, že nebude žiť viac ako dva-tri roky. Napriek tomu prekonal všetky vyhliadky a prežil oveľa dlhšie, hoci postupným vývojom choroby sa stával viac a viac postihnutým. Na komunikáciu používa elektronický hlasový syntetizátor, pretože v roku 1985 podstúpil tracheotómiu po silnom záchvate zápalu pľúc. Postupne strácal schopnosť používať ruky, nohy a hlas a teraz je takmer úplne paralyzovaný. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, je ovládaný Hawkingom pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného „Equalizer“ a „EZKeys“, ktoré mu dovoľujú rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač a knihy, prehliadať internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len s počítačom dá. Tiež umožňuje ovládať dvere, svetlá a výťahy v jeho dome a kancelárii pomocou rádiového vysielača.

Jeho dve knihy Stručná história času prepracovaná do diela Ešte stručnejšia história času a Vesmír v orechovej škrupinke sa stali populárnymi na celom svete a dnes patria ku klasickým bestsellerom. Každý, kto sa zaujíma o vesmír, univerzum a o to, ako to všetko začalo, si ich môže prečítať, nakoľko k tomu nepotrebuje žiadne predchádzajúce znalosti z danej oblasti. Veľmi populárna je tiež zbierka jeho esejí Čierne diery, detské vesmíry a iné eseje.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet jeho vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné i nie úplne zasvätenému čitateľovi, a aj tak nestrácajú svoju odbornosť. Ako príklad je možné uviesť Stručnú históriu času (A Brief History of Time), Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell) alebo Ilustrovanú teóriu všetkého (The Illustrated Theory of Everything), ktoré patria k najčítanejším knihám vôbec na svete. Niektoré jeho diela:

  • 1973 The Large Scale Structure of Spacetime (spoluautor: G. F. R. Ellis) Budoucnost prostoročasu, Mladá fronta; 2009
  • 1979 General Relativity: An Einstein Centenary Survey (spoluautor: W. Israael)
  • 1981 Superspace and Supergravity
  • 1983 The Very Early Universe
  • 1988 A Brief History of Time: From the Big Bang to Black Holes Stručná historie času Mladá fronta; 2003
  • 1993 Black Holes and Baby Universes and Other Essays Černé díry a budoucnost vesmíru, Mladá fronta; 2002
  • 1996 The Illustrated A Brief History of Time: Updated and Expanded Edition Ilustrovaná stručná história času, Slovart; 2004
  • 2000 The Nature of Space and Time (spoluautor: R. Penrose) Povaha prostoru a času, Academia; 2000
  • 2001 The Universe in a Nutshell Vesmír v orechovej škrupinke, Slovart; 2002
  • 2003 The Illustrated Theory of Everything Ilustrovaná teória všetkého, Argo; 2004
  • 2005 Briefer History of Time Ešte stručnejšia história času, Slovart; 2006
  • 2010 The Grand Design Veľký plán, Slovart; 2011

V roku 2004 sa Hawking podieľal na natáčaní televízneho dokumentu Hawking: Die Suche nach dem Anfang der Zeit. Bol vysielaný na nemecko-francúzskej televízií spoločnosti Arte.

Zrejme vzhľadom k svojej záľube v irónii a sarkazmu sa Stephen Hawking podieľal i na rôznych krátkych výstupoch v televíznych hrách a skečoch, kde sám hosťoval. Zahral si v seriáli Star Trek (ako študent bol horlivým čitateľom science fiction), sediac vo svojom vozíku prestavenom na vrtuľník sa objavil i v seriáli Simpsonovci, v seriáli Futurama predstavoval člena prísne tajnej skupiny starajúcej sa o zachovanie kontinuity časopriestoru a podobne. V roku 2012 sa ukázal aj v epizóde seriálu Teória veľkého tresku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b bild der wissenschaft: Hawking in Rente, 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 7

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]