University of Oxford
University of Oxford (iné názvy: po slovensky aj Univerzita v Oxforde alebo Oxfordská univerzita, neformálne: Oxford University alebo Oxford) je najstaršia britská univerzita. Bola založená v roku 1167 (alebo 1163), je to jedna z najprestížnejších univerzít na svete.
Spoločne s univerzitami v Cambridgei, University College London, LSE a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Oxford je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Už koncom 12. storočia bolo mesto Oxford dôležitým centrom štúdií. Usadili sa tu učitelia a vzdelanci z celej Európy, ktorí tu začali prednášať v roku 1096. Vyučovanie sa však intenzívne začalo po roku 1167, keď Henrich II. zakázal anglickým študentom navštevovať parížsku univerzitu. Veľa študentov sa vrátilo späť do Anglicka a začalo študovať na univerzite v Oxforde. Na univerzite sa postupne vytvorilo veľa kolégií.
V roku 1636 canterburský arcibiskup (anglikánskeho spoločenstva) William Laud kodifikoval zákony pre univerzitu, ktoré z veľkej časti ostali nezmenené do polovice 19. storočia. Laud sa pričinil o oprávnenie a zebezpečenie privilégia pre univerzitnú tlačiareň Oxford University Press a o fungovanie univerzitnej knižnice Bodleian Library.
Počas anglickej občianskej vojny (1642 – 1649) bola univerzita centrom monarchie. Puritáni považovali vzdelávanie na univerzite za nebezpečné voči náboženskej viere. Ale Oliver Cromwell, štátny vojak a kancelár univerzity v rokoch 1650 – 1657, ju pred nimi bránil a nedovolil, aby ju zavreli. Od polovice 18. storočia sa univerzita sa trochu zaplietla do politických konfliktov.
Počas 19. storočia sa uskutočnili v Anglicku administratívne reformy, ktoré zahŕňali aj nahradenie ústnych prijímacích skúšok písomnými, väčšiu toleranciu voči odpadlíkom od cirkvi a zriadenie štyroch ženských kolégií. Ženy však chceli byť plnohodnotnými členmi univerzity a chceli byť vyznamenávané ako muži, čo sa im podarilo dosiahnuť v roku 1920. Hoci Oxford kládol dôraz na klasické poznatky, jeho školské osnovy sa v priebehu 19. storočia rozšírili a teraz kladú rovnaký dôraz na prírodovedecké štúdium.
Na rozhraní 19. a 20. storočia a v období do prvej svetovej vojny názorové spektrum v Oxforde bolo diferencované: od absolútneho idealizmu, cez smery, ktoré sa profilovali viac či menej v polemikách a sporoch s ním, ako pragmatizmus Friedricha von Schillera či personalistický idealizmus H. Rushdalla a W. R. Boyce-Gibsona, až po aristotelovský realizmus Johna Cooka Wilsona a jeho žiaka Harolda Arthura Pricharda a H. W. Josepha, ktorí sa okrem iného angažovali v polemikách proti empirickej psychológii G. F. Stouta a J. Warda z Cambridga. V tradícii realizmu pokračoval H. H. Price.
Dlhý zoznam vynikajúcich absolventov Oxfordskej univerzity obsahuje mnoho známych mien, ktoré sa angažovali v rôznych oblastiach, politike, vede, medicíne, či literatúre. Prostredníctvom nich sa s Oxfordskou univerzitou spája viac než štyridsať Nobelových cien a viac než 50 svetových lídrov.
Zoznam kolégií [upraviť]
- All Souls College
- Balliol College
- Brasenose College
- Christ Church
- Corpus Christi College
- Exeter College
- Green College
- Harris Manchester College
- Hertford College
- Jesus College
- Keble College
- Kellogg College
- Lady Margaret Hall
- Linacre College
- Lincoln College
- Magdalen College
- Mansfield College
- Merton College
- New College
- Nuffield College
- Oriel College
- Pembroke College
- Queen's College, The
- Somerville College
- St Anne's College
- St Antony's College
- St Catherine's College
- St Cross College
- St Edmund Hall
- St Hilda's College
- St Hugh's College
- St John's College
- St Peter's College
- Templeton College
- Trinity College
- University College
- Wadham College
- Wolfson College
- Worcester College
- Blackfriars
- Campion Hall
- Greyfriars
- Regent's Park College
- St Benet's Hall
- St Stephen's House
- Wycliffe Hall
Zdroj [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Externé odkazy [upraviť]
