Červený posun

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kozmológia
Ilc 9yr moll4096.png
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru








z  d  u
Červený posun vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxií BAS11 a porovnanie spektra so Slnkom (vľavo).

Červený posun je posun spektrálnych čiar smerom k červenému (dlhovlnnému) koncu spektra.

Je to zníženie frekvencie elektromagnetického žiarenia (svetla, rádiových vĺn), šíriaceho sa od galaxií,kvazarov a iných vzdialených objektov. Ide o to, že čiary viditeľnej časti spektra sú posunuté k jeho červenému koncu, z čoho pochádza aj názov. Červený posun je tým väčší, čím rýchlejšie sa pozorovaný objekt vzdaľuje, pričom v prvom priblížení je priamo úmerný vzdialenosti (Hubbleov zákon). Najprirodzenejšie sa interpretuje ako Dopplerov jav, t. j. výsledok vzájomného vzďaľovania sa galaxií (ich 'rozbiehania'). Červený posun svedči o rozširovaní sa Metagalaxie, ktoré predpovedala súčasná kozmológia.

Ak sa zdroj žiarenia a pozorovateľ od seba vzďaľujú, hovoríme o Dopplerovom červenom posune (Dopplerovom jave). Jav sa využíva napr. v astronómii na určenie relatívneho pohybu hviezd voči Zemi.

Všeobecná teória relativity predpovedá tzv. relativistický červený posun, ku ktorému dochádza, keď svetelné kvantá strácajú energiu pri opúšťaní gravitačného poľa, čiže pri šírení smerom do slabších polí. Tento červený posun sa podarilo potvrdiť v gravitačnom poli Zeme pomocou tzv. Mößbauerovho javu.

Opakom červeného posunu je modrý posun.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]