Jedľa biela

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jedľa biela
Jedľa biela
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae, Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Borovicorasty Pinophyta
Trieda (classis) Ihličnany Pinopsida
Čeľaď (familia) Borovicovité Pinaceae
Rod (genus) Jedľa Abies
Druh (species) Jedľa biela Abies alba
Vedecký názov
Abies alba
Philip Miller, 1768
Synonymá
Abies excelsa Link., Abies pectinata (Lam.) DC. in Lam. et DC, Abies picea (L.) Pers., Abies vulgaris Poiret, Pinus abies Du Roi, Pinus pectinata Lam., Pinus picea L.

Jedľa biela (Abies alba Mill.; staršie Abies pectinata Lam. et DC alebo Pinus picea L.) alebo jedľa bielokôra je strom z čeľade borovicovité (Pinaceae).

V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Svoje optimum má v 5. lesnom vegetačnom stupni (LVS) na bohatých stanovištiach živného radu.

Má rovný kmeň, ihličie nepichá, šišky rastú dohora. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Môže dorásť až do 50 m.

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi vysoký strom s valcovitým rovným kmeňom s priemerom až 2 m. Koruna v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôra hladká, väčšinou svetlo sivá, v starobe tmavšia, rozpukaná borka. Letorasty sivé, jemne plstnaté. Púčiky špicato vajcovité, hnedé, bez miazgy. Ihličie 2–3 cm dlhé, ploché, na vrchnej strane lesklo tmavo zelené, na spodnej strane s dvomi svetlými prúžkami (prieduchy). Šišky vzpriamené, 10–20 cm dlhé, 3–5 cm široké, valcovité, hore zaoblené. Dozrievajú počas augusta a rozpadávajú sa na stromoch. Šupiny opadávajú a na stromoch zostávajú iba vretená. Trojhranné semená (8–11 mm dlhé, 3–5 mm široké majú neopadavé krídlo.]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jedľa biela - celkový pohľad

Vyskytuje sa v európskych pahorkatinách a horských polohách s optimom v strednom Francúzsku a západnom Nemecku a ďalej v juhoeurópskych pohoriach (Balkán, Apeniny). Na východe zasahuje až do SZ časti Malej Ázie, na juhu do Grécka a Sicílie. Menšie izolované areály sa nachádzajú na Korzike, v Pyrenejách(Cevennes).

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Hranice jej rozšírenia je limitovaná jej nárokmi na vlhkosť a citlivosť voči neskorým mrazom. Je aj veľmi citlivá k znečistenému ovzdušiu (predovšetkým oxidmi síry). V južnej časti areálu je vyslovene horským stromom (vystupuje takmer do 2 000 m n. m.), smerom na sever zostupuje aj do nižších polôh (300 m n. m.). Vyžaduje vlhkú hlbšiu pôdu, a ako klasický klimaxový druh znáša dobre zatienenie.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Predovšetkým drevo, ktoré sa používalo na vodných stavbách, ďalej ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov a pod.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]