Matej I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Matej I. (Uhorsko))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Matej Korvín
Matej I.
uhorský kráľ, rakúsky vojvodca

Narodenie 24. február 1443
Kluž
Úmrtie 6. apríl 1490 (47 rokov)
Viedeň
Vyobrazenie Mateja Korvína v Kronike Uhrov od Jána z Turca. (1488)

Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443 Kluž6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 14581490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Dobyl aj Dolné Rakúsko a svojím sídlom urobil Viedeň. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti.

Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Vodcu bratríkov Švehlu a ďalších kapitánov dal popraviť. Radových vojakov prijal do svojho „čierneho vojska“ ako žoldnierov. Vojsko tvorili bývalí Jiskrovi a bratrícki bojovníci, približne 20 000 až 30 000 mužov. Po likvidácii vnútorného nepriateľa podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy.

K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela jeho manželka Beatrix Aragónska, dcéra neapolského kráľa. Manželia boli veľmi vzdelaní a vzdelanosť aj podporovali. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov. Matej sa usiloval zabezpečiť si potomstvo a tak s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpack mal nemanželského syna Jána Korvína.

Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.

Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni. Príčinou smrti bolo rozčúlenie, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy. Dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni jej podľahol. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Traduje sa, že Matej Korvín zastrelil posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku.
  • Jiří z Poděbrad ho získal pre veľkolepú myšlienku, vytvoriť zväz európskych národov – medzinárodnú organizáciu. Bola to prvá veľká myšlienka o veľkom sne: mierovej a spojenej Európe, ktorá sa zrealizovala až o ďalších 500 rokov. Vo svojej dobe neuspela kvôli silnému odporu pápeža, ktorý sa právom obával o svoj vplyv (organizácia mala byť postavená na svetskom princípe).

Iné odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Matej I.
Vladárske tituly
Predchodca
Ladislav Pohrobok
Uhorský kráľ
14581490
Nástupca
Vladislav II. Jagelovský


Matej I.
Vladárske tituly
Predchodca
Jiří z Poděbrad
Český kráľ
14691490
Nástupca
Vladislav II. Jagelovský