Zoznam panovníkov Uhorska
Toto je zoznam panovníkov Uhorska.
Obsah |
Prví Arpádovci [upraviť]
Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.
- Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula)- poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
- Sabolč (Szabolcs), po r. 900 -?947 (Arpádov synovec alebo vnuk) (podľa iných názorov vládol Tarhoš a potom Zoltán, alebo len Zoltán)
- Fajs (Fajsz, Fales, Falitzi),?947 – okolo 955 (Arpádov vnuk)
- Takšoň (Taksony), okolo 955 – okolo 971 (Arpádov vnuk)
- Gejza, okolo 971 – 997 (Arpádov pravnuk)
- Štefan I., Svätý 997 – 1038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
Dynastické boje [upraviť]
- Peter Orseolo, 1038 – 1041, 1044 – 1046
- Domoslav (Arpád) 1042 v dnešnom západnom Slovensku
- Samuel Aba 1041 – 1044
Arpádovci (1046 – 1301) [upraviť]
Dynastické boje [upraviť]
- Ladislav V. (Václav), 1301 – 1305
- Oto Bavorský, 1305 – 1307/1308
- Karol I. (pozri ďalej)
Anjouovci [upraviť]
Rôzne rody [upraviť]
- Žigmund, Luxemburgovec, 1387 – 1437
- Albrecht (Albert), Habsburgovec, 1437 – 1439
- Alžbeta, Habsburgovec, 1439 – 1440 (polooficiálna vládkyňa; Albrechtova vdova)
- Vladislav I., Jagelo, 1440 – 1444
- Ladislav V. (Pohrobok), Habsburgovec, 1440/1453 – 1457, faktickými vládcami boli (do roku 1444 popri Vladislavovi I.):
- Alžbeta, 1440 – 1442
- Fridrich III, Habsburgovec, 1442 – 1444
- Anarchia, zima 1444 – 1445
- 7-členný šlachtický kapitanát, 1445 – 1446/1447
- Ján Huňady ako gubernátor 1446 – 1453
- Matej Korvín, 1458 – 1490
- Vladislav II., Jagelo, 1490 – 1516
- Ľudovít II., Jagelo, 1516 – 1526
Občianska vojna [upraviť]
Po bitke pri Moháči (1526) vypukla občianska vojna (1527 – 1538) medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským.
V roku 1541 Uhorsko navyše stratilo početné územia: územie približne dnešného Maďarska pripadlo Osmanskej ríši (sultánov pozri tam), východná časť sa stala Sedmohradskom – nezávislým štátom, ktorý bol vazalom Osmanskej ríše- (kniežatá pozri pod Sedmohradsko) a zvyšné územie (najmä Slovensko, Burgenland, západné Chorvátsko) s jadrom na Slovensku pod názvom „kráľovské Uhorsko“ pripadlo Habsburgovcom. K opätovnému zjednoteniu Uhorsko došlo roku 1691 (pripojením Sedmohradska) resp. 1699 Karlovským mierom resp. roku 1718 dobytím posledných území v juhovýchodnom Maďarsku od Turkov.
- Ján Zápoľský, 1526 – 1540, z toho 1538 – 1540 len vo východnej časti Uhorska
- Ján Žigmund Zápoľský 1540 – 1541
- Ferdinand I. (pozri dolu)
Habsburgovci a ich protikráli [upraviť]
Spravidla boli aj nemeckými cisármi (pozri Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov) resp. od roku 1804 rakúskymi cisármi, a spravidla boli aj českými kráľmi.
- Ferdinand I., 1526 – 1564, z toho 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska
- Maximilián, 1564 – 1576
- Rudolf, 1576 – 1608
- Matej II., 1608 – 1619
- Ferdinand II., 1619 – 1637
- Gabriel Betlen, 1619 – 1621 protikráľ (nie z rodu Habsburgovcov)
- Ferdinand III., 1637 – 1657 (Ferdinanda IV. sice roku 1647 korunovali, zomrel však pred smrťou Ferdinanda III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
- Leopold I., 1657 – 1705
- Imrich Tököli, 1682 – 1685 protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku (nie z rodu Habsburgovcov)
- Jozef I., 1705 – 1711
- František II. Rákoci, 1705 – 1711 protivládca ako „knieža“ Uhorska (nie z rodu Habsburgovcov)
- Karol III., 1711 – 1740
- Mária Terézia, 1740 – 1780
Habsbursko-lotrinská dynastia [upraviť]
- Jozef II., 1780 – 1790
- Leopold II., 1790 – 1792
- František I., 1792 – 1835
- Ferdinand V. (rak. cisár Ferdinand I.), 1835 – 1848
- František Jozef I., 1848 – 1916
- Karol IV. (rakúsky cisár Karol I.), 1916 – 1918