Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand III. Ernest Habsburský
Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)

Narodenie 13. júl 1608
Štajerský Hradec, Rakúsko
Úmrtie 2. apríl 1657 (48 rokov)
Viedeň, Rakúsko

Ferdinand III. Habsburský, (* 13. júl 1608, Štajerský Hradec, † 2. apríl 1657, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, uhorský (od r. 1625), český (od r. 1627) a rímsky kráľ (od r. 1636), rímskonemecký cisár (od r. 1637) z rodu Habsburgovcov, tretí syn Ferdinanda II. Habsburského a jeho prvej manželky Márie Anny Bavorskej.

Mladosť a nástup k moci[upraviť | upraviť zdroj]

Od mladosti bol na želanie svojho otca, bigotného katolíka, vychovávaný v prísne religióznom duchu. Bol všestranne nadaný, zaujímal sa o kultúru i prírodné vedy a okrem rodnej nemčiny ovládal ešte šesť jazykov.

Vzhľadom na to, že sa jeho dvaja skôr narodení bratia Karol a Ján Karol nedožili dospelosti, stal sa Ferdinand otcovým nástupcom. Ten mu ešte počas svojho života zaistil tróny uhorský (korunovaný v Šoprone 8. decembra 1625), a český (korunovaný v Prahe 26. novembra 1627) a korunu rímskeho kráľa (korunovaný 22. decembra 1636 v Regensburgu). Ešte počas otcovho života sa zúčastnil tridsaťročnej vojny, po smrti Albrechta z Valdštejna v r. 1634 bol menovaný vrchným veliteľom cisárskych vojsk.

Tridsaťročná vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Erb Ferdinanda III. Habsburského

Samostatnú vládu v monarchii nastúpil po otcovej smrti r. 1637, kedy sa stal rímskym cisárom. V jeho osobe dosadol na trón muž nepochybne schopnejší, než bol jeho otec a predchodca. Ako prvé musel krajinu konsolidovať po hospodárskej stránke. Začal s úspornými opatreniami, čím znížil výdavky svojho dvora na polovicu. Súčasne s nástupom na trón zdedil predovšetkým ďalšie boje prebiehajúcej tridsaťročnej vojny (najmä so Švédmi) a to v etape, kedy vojenské operácie habsburskej armády neboli úspešné. Začiatkom roka 1639 vpadli švédske vojská do Čiech a krajinu pustošili až do jari nasledujúceho roku. V tom roku (1640) bol do Regensburgu zvolaný ríšsky snem, ktorého cieľom bolo začať rokovania o skončení vojny. Úvodné dejstvo mierových vyjednávaní sa začalo v r. 1644 vo vestfálskych mestách Osnabrück (s Francúzmi) a Münster (so Švédmi), kde sa Ferdinandovi diplomati snažili získať pre habsburskú monarchiu čo najvýhodnejšiu pozíciu. Situácia sa skomplikovala v r. 1645 po bitke pri Jankove, kde cisárske vojská utrpeli drvivú porážku. Švédske vojská ohrozili priamo Viedeň. No vzhľadom na značné straty vo vlastných radoch sa k obliehaniu Viedne neodhodlali a stiahli sa na Moravu. Ich spojenca sedmohradského vojvodu Juraja Rákociho, ktorý už od r. 1644 stál na čele protihabsburského povstania v Uhorsku, síce vyradil z boja linecký mier, uzavretý 16. decembra 1645, napriek tomu však situácia monarchie ostávala vážna. (pozri Povstanie Juraja I. Rákociho).

Monarchia po vestfálskych jednaniach[upraviť | upraviť zdroj]

Tlak, pod ktorý sa Ferdinand III. v polovici 17. storočia dostal (okrem švédskeho ohrozenia vlastných habsburských dŕžav šlo najmä o švédsko-francúzske úspechy na bojiskách v ríši), viedol k zosilneniu jeho záujmu na vestfálskych mierových jednaniach. Mierové zmluvy boli podpísané 24. októbra 1648 a pre mocenské ambície rakúskych Habsburgovcov znamenali pokles medzinárodnej prestíže a autority dynastie, jej faktický ústup z dovtedajších pozícií a ďalšie oslabenie cisárskeho postavenia v rímskonemeckej ríši. Tá sa po vojne stala voľným zväzkom nemeckých štátov pod žezlom cisára, ktorý mal iba minimálne právomoci. Na druhej strane však veľkým úspechom Ferdinanda III. bolo zachovanie celistvosti habsburskej monarchie. S výnimkou Lužice neutrpela vážnejšie územné straty. Cisárska diplomacia bola na vestfálskych mierových jednaniach ochotná na záchranu jej celistvosti zaplatiť nemalými ústupkami. Rovnako ustanovenia vestfálskeho mieru o úprave náboženských a vnútropolitických pomerov v stredoeurópskych krajinách podľa stavu z r. 1624 bolo veľkým úspechom cisárskej diplomacie, pretože potvrdili pomery, ktoré v habsburskej monarchii nastali po porážke stavovskej opozície v českých a rakúskych krajinách. Ak Ferdinand III. nemohol zabrániť poklesu svojej medzinárodnej autority na medzinárodnom poli, plne si to vynahradil na upevnení vlády v rámci vlastnej monarchie.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Ferdinand III. bol trikrát ženatý a jeho manželkám sa celkom narodilo 11 detí.

Prvý sobáš uzavrel 26. februára 1631 s infantkou Máriou Annou Španielskou (* 1606 – † 1646), s ktorou mal šesť potomkov:

Dňa 2. júla 1648, dva roky po smrti Márie Anny, sa oženil s Máriou Leopoldínou Tirolskou (* 1632 – † 1649), dcérou vojvodu Leopolda V. Habsburského a Klaudie Medicejskej, svojou príbuznou zo štajerskej línie Habsburgovcov. Spolu mali jedného syna, pri pôrode ktorého však matka zomrela:

Treťou manželkou Ferdinanda III. sa 30. apríla 1651 stala mantovská princezná Eleonóra Magdaléna Gonzaga (* 1630 – † 1686), s ktorou mal štyri deti:

Ferdinand III. Habsburský zomrel dva mesiace po narodení svojho posledného syna. Bol pochovaný do rodovej krypty Habsburgovcov pod kláštorom viedenských kapucínov.

Rodokmeň Ferdinanda III.[upraviť | upraviť zdroj]

Rodokmeň Ferdinanda III. Habsburského do tretieho pokolenia
Ferdinand III. Habsburský Otec:
Ferdinand II. Habsburský
Starý otec:
Karol Štajerský
Prastarý otec:
Ferdinand I. Habsburský
Prastará mama:
Anna Jagelovská
Stará mama:
Mária Anna Bavorská
Prastarý otec:
Albrecht V.
Prastará mama:
Anna Habsburská
Matka:
Mária Anna Bavorská
Starý otec:
Viliam V.
Prastarý otec:
Albrecht V.
Prastará mama:
Anna Habsburská
Stará mama:
Renáta Lotrinská
Prastarý otec:
František I.
Prastará mama:
Kristína Dánska

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Ferdinand II. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
16371657
Nástupca
Leopold I. Habsburský


Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Ferdinand II. Habsburský
Český kráľ
16271657
Nástupca
Leopold I. Habsburský


Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Ferdinand II. Habsburský
Uhorský kráľ
16251657
Nástupca
Leopold I. Habsburský