Rakúske arcivojvodstvo
| Rakúske arcivojvodstvo Erzherzogtum Österreich
| ||||||||
Geografia
| ||||||||
| Obyvateľstvo | ||||||||
| Štátny útvar | ||||||||
| ||||||||
.svg)
.svg){kind=small}
Rakúske arcivojvodstvo (nemecky: Erzherzogtum Österreich) bolo významným kniežatstvom Svätej ríše rímskej a jadrom habsburskej monarchie. Arcivojvodstvo s hlavným mestom Viedeň bolo sústredené na juhovýchodnej periférii ríše.
Jeho súčasný názov pochádza z franského termínu Oustrich - Východné kráľovstvo (východ franského kráľovstva). Arcivojvodstvo sa vyvinulo z Bavorského Rakúskeho markgrófstva, ktoré cisár Fridrich Barbarossa povýšil podľa Privilegium minus z roku 1156 na Rakúske vojvodstvo. V roku 1282 sa na rakúsky trón vo Viedni dostal rod Habsburgovcov a v roku 1453 cisár Fridrich III. oficiálne prijal arcivojvodský titul, ktorý bol zároveň rakúskym panovníkom. Od 15. storočia boli všetci cisári Svätej ríše rímskej okrem jedného rakúskymi arcivojvodami a po získaní krajín Českej a Uhorskej koruny v roku 1526 sa dedičné krajiny Habsburgovcov stali centrom významnej európskej mocnosti.[1]
História arcivojvodstva ako cisárskeho štátu sa skončila zánikom Svätej ríše rímskej v roku 1806. Nahradili ho korunné krajiny Dolné a Horné Rakúsko Rakúskeho cisárstva.[2][3]
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Rakúsko, staroveká rímska provincia Pannonia Superior, leží v povodí Dunaja a na východe hraničilo s Uhorským kráľovstvom za riekami Morava a Litava. Na juhu ju ohraničovalo Štajerské vojvodstvo s hranicou v historickom Semmeringskom priesmyku, zatiaľ čo na severe Šumava a rieka Dyje určovali hranicu s Čechami a Moravou.[1]
Na západe hraničila hornorakúska časť s bavorským kniežatstvom. Priľahlý región Innviertel patril bavorským vojvodom, kým ho počas vojny o bavorské dedičstvo v roku 1778 neobsadili rakúske vojská a podľa Tešínskeho mieru ho začlenili do arcivojvodstva. V priebehu nemeckej mediatizácie v roku 1803 získali rakúski arcivojvodovia aj vládu nad salzburským kurfirstvom a berchtesgadenským propoštstvom.[4]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Po odtrhnutí Rakúska od Bavorského vojvodstva a jeho vyhlásení za ríšske panstvo v roku 1156 (vďaka Privilegium Minus) získali babenberskí vojvodovia v roku 1192 aj susedné Štajerské vojvodstvo. Po vymretí mužskej línie v roku 1246 a následnej štvrťstoročnej vláde českého kráľa Otokara II. - trvalým pozostatkom jeho vlády je rozdelenie vlastného Rakúska na Horné a Dolné Rakúsko (v tom čase nazývané "Rakúsko nad Enžou" a "pod Enžou") - sa ho zmocnil nemecký kráľ Rudolf I. Habsburský, ktorý Otokara porazil v bitke na Moravskom poli (1278)[5] a neskôr (1282) obidve vojvodstvá daroval svojim synom Albrechtovi I. a Rudolfovi II.
V roku 1358/59 si habsburský vojvoda Rudolf IV. v reakcii na Zlatú bulu z roku 1356 už nárokoval arcivojvodský titul sfalšovaním Privilegium Maius. Rudolf sa usiloval dosiahnuť postavenie porovnateľné so siedmimi ríšskymi kniežatami-voliteľmi, držiteľmi tradičných ríšskych "arcivojvodských" úradov; jeho pokusy však stroskotali, keďže povýšenie odmietol luxemburský cisár Karol IV. (Rudolfov svokor). Rudolfovi mladší bratia Albrecht III. a Leopold III. si rozdelili habsburské krajiny Neubergskou zmluvou z roku 1379, pričom samotné rakúske vojvodstvo potom zostalo pod vládou albrechtovskej línie.[6]
Z vojvodstva na arcivojvodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Na Troch kráľov 1453 cisár Fridrich III., regent Rakúska za svojho maloletého albrechtovského bratranca Ladislava Pohrobka, konečne uznal arcivojvodský titul. Ten bol potom udelený všetkým habsburským cisárom a panovníkom, ako aj nevládnucim kniežatám dynastie, avšak stále sa s ním nespájalo právo hlasovať v cisárskej voľbe.
Fridrich ďalej podporil vzostup habsburskej dynastie do európskych rozmerov uzavretím manželstva medzi svojím synom arcivojvodom Maximiliánom a Máriou Burgundskou, dedičkou Burgundska, v roku 1477. Po tom, ako sa Maximiliánov syn Filip Pekný v roku 1496 oženil s Janou Šialenou, kráľovnou Kastílie a Aragónska, sa jeho syn Karol V. mohol zmocniť dedičstva, "nad ktorým slnko nikdy nezapadá".
Napriek tomu sa Karolov mladší brat Ferdinand I. prihlásil o svoje práva a stal sa rakúskym arcivojvodom podľa rozdelenia majetku na Wormskom sneme v roku 1521, na základe ktorého sa stal regentom nad rakúskym arcivojvodstvom a priľahlými vnútrorakúskymi krajinami Štajersko, Korutánsko, Kraňsko a Gorica (Görz). Ferdinand sa oženil s českou a uhorskou princeznou Annou a v roku 1526 zdedil obe kráľovstvá. Od roku 1531 bol aj rímskym kráľom a stal sa predkom rakúskej vetvy rodu Habsburgovcov (od roku 1780 Habsbursko-lotrinský rod), ktorá ako arcivojvodovia rakúski a českí králi vládla ako cisári Svätej ríše rímskej až do zániku ríše v roku 1806.
Rakúske cisárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1804 cisár František II., ktorý bol zároveň vládcom krajín habsburskej monarchie, založil Rakúske cisárstvo ako reakciu na Napoleonovo vyhlásenie Francúzskeho cisárstva. Jeho nový štát zahŕňal územia v rámci Svätej ríše rímskej (dedičné krajiny, ktorý zahŕňal arcivojvodstvo, a krajiny Koruny českej) aj mimo nej (Uhorsko vrátane Chorvátska a Sedmohradska, Galícia a Lodoméria a jeho nedávno získané bývalé benátske územie). O dva roky neskôr František formálne rozpustil Svätú ríšu rímsku. Rakúske arcivojvodstvo naďalej existovalo ako súčasť korunnej krajiny (Kronland) v rámci ríše, hoci na administratívne účely bolo rozdelené na Horné a Dolné Rakúsko. (Uhorsko si zachovalo svoj predchádzajúci štatút Regnum Independens.) Titul arcivojvodu naďalej používali členovia cisárskej rodiny a arcivojvodstvo formálne zaniklo až v roku 1918 rozpadom Rakúsko-Uhorska a vytvorením samostatných spolkových krajín Dolné a Horné Rakúsko v novej Nemeckorakúskej republike.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b WRITER.), John BANKS (Miscellaneous. A Compendious History of the House of Austria, and the German Empire, etc. [s.l.] : H. Serjeant, 1761. Google-Books-ID: JR9bAAAAcAAJ. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MITCHELL, A. Wess. The Grand Strategy of the Habsburg Empire. [s.l.] : Princeton University Press, 2018-06-26. Google-Books-ID: qxtEDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-8996-9. (po anglicky)
- ↑ The House of Austria – the Habsburgs and the Empire [online]. Die Welt der Habsburger, [cit. 2024-01-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GOODRICH, S. G.. History of all nations, from the earliest periods to the present time; or, Universal History: in which the history of every nation, ancient and modern, is seperately given. [s.l.] : [s.n.], 1851. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TUCKER, Spencer C.. A Global Chronology of Conflict: From the Ancient World to the Modern Middle East [6 volumes]: From the Ancient World to the Modern Middle East. [s.l.] : ABC-CLIO, 2009-12-23. Google-Books-ID: h5_tSnygvbIC. Dostupné online. ISBN 978-1-85109-672-5. S. 297 -. (po anglicky)
- ↑ BERENGER, Jean; SIMPSON, C. A.. A History of the Habsburg Empire 1273-1700. [s.l.] : Routledge, 2014-07-22. Google-Books-ID: rWQSBAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-317-89570-1. (po anglicky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Archduchy of Austria na anglickej Wikipédii.