Pamätník SNP v Banskej Bystrici
| Pamätník SNP v Banskej Bystrici | |
| Múzeum a pamätník | |
 Múzeum SNP spredu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Mesto | Banská Bystrica |
| Rieka | Hron |
| Súradnice | 48°44′07″S 19°08′59″V / 48,7352092°S 19,149686100000053°V |
| Autori | Dušan Kuzma, Milan Kodoň, Emanuel Hruška |
  Poloha na mape Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Banská Bystrica - Múzeum SNP | |
| Webová stránka: http://www.visitbanskabystrica.sk/clanok/287/pamatnik-snp | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pamätník SNP v Banskej Bystrici je jeden z najvýznamnejších pamätníkov na Slovensku, ktorých úlohou je pripomínať obdobie II. svetovej vojny a Slovenské národné povstanie, centrom ktorého bola Banská Bystrica. Je dielom architekta Dušana Kuzmu. Pamätník bol dokončený v roku 1969.[1]
Umiestnenie a návrh[upraviť | upraviť zdroj]
Samotná stavba sa nachádza na východ smerom od centra mesta Banská Bystrica. Je situovaná na zlome terénu v blízkosti opevnenia mesta. Nastáva tu spojenie starej a novej časti mesta, historickej časti s novodobou.
Umiestnenie bolo navrhnuté v roku 1957 víťazmi urbanistickej súťaže v Banskej Bystrici, ktorými boli Milan Kodoň a Emanuel Hruška. Návrh samotnej budovy pamätníka sa však rodil oveľa dlhšie. Na jej návrhu pracoval architekt Dušan Kuzma od roku 1959, kedy vyhral architektonickú súťaž. Tento architekt bol zároveň aj pedagóg na VŠVU, kde sa dostal aj k myšlienke vytvoriť dielo, ktoré by bolo spojením architektúry a umenia. Svojho spojenca našiel v umelcovi Jozefovi Jankovičovi.
Výstavba komplexu sa uskutočnila v rokoch 1966 až 1967, pamätník bol dokončený v roku 1969. Pri výstavbe bola odstránená časť Kapitulskej a celá Nová a Mäsiarska ulica.[1]
Hmota a dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie budovy je voľne upravená plocha zelene v navrhnutom urbanistickom priestore. Do objektu sa vstupuje pomocou schodiska. Schodisko je otvorené vyznieva ako solitér a jeho pôsobenie je veľmi výrazné.
Stavba predstavuje spojenie pamätníka a múzea v jednej monumentálnej podobe. Tvorí ju horizontálna podnož a organická hmota, zdvojená, so stredový predelom. Výrazové pôsobenie takejto kombinácie silné a odzrkadľuje spoluprácu autora so sochárom.
Organická časť je predelená v strednej časti ako symbol, ktorým chcel Dušan Kuzma poukázať na zlom, tragický príbeh a vojnu dvoch strán. Vo vnútri oboch betónových škrupín sa nachádza múzejná expozícia. Osvetlenie objektu je zabezpečené zasklenou plochou na oboch častiach organickej hmoty, v miestach zvislých stien, z vnútornej strany. Spodná časť má na streche umiestnené štvorcové svetlíky (lukarny). V tejto časti budovy sa nachádzajú vedecké pracoviská, knižná prednášková sieň, uskutočňujú sa tu výstavy. Je tu umiestnené i hygienické zariadenie a ostatné miestnosti s rozličným využitím. V suteréne budovy sa nachádza depozitár a skladové priestory.
Vstup do pietnej siene vedie cez vonkajšie schodisko, ktoré sa stupňuje a graduje tak pôsobenie celej stavby. Vstupný priestor je tiež realizovaný aj zo zadnej strany. Tu sa nachádza tiež múzeum bojovej techniky.V pietnej sieni je umiestnená plastika akademického sochára Jozefa Jankoviča s menom Obete varujú z roku 1969. Sochárske dielo vyjadruje utrpenie človeka a obete vojny a Jánošikovský klobúk. Vzniká tak zaujímavé skĺbenie umenia a architektúry, kde je vytvorený tzv. zrast týchto dvoch umení a celé dielo pôsobí veľmi expresívne. V období normalizácie bolo však toto sochárske dielo odstránené (1972) a na svoje miesto sa dostalo v roku 2004.
Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]
Objekt pamätníka je náročný aj po statickej stránke, keďže realizácia nezvyčajných tvarov bola pomerne zložitá. Dielo vzniklo v spolupráci so statikom Róbertom Lamprechtom. Pri vyhotovení boli použité prírodné materiály a ich kombinácia.Organická hmota rozdelená na dve časti, z ktorej jedna je trojpodlažná a druhá dvojpodlažná bola vyhotovená z ramenátov. Tieto dodali budove žiadaný tvar a boli obložené drevenými fošňami do tvaru krivky. Povrchová úprava betónu je ako pohľadový, čo stavbe dodalo patričný výtvarný výraz.
Drevo ako stavebný materiál bolo použité aj na schodisku, v hale múzea, v pietnej sieni ako dlažba z smreka červeného i ako drevený obklad stropu, čo pôsobí útulnejšie a mäkšie k ostrosti vertikality stavby.
Múzeum[upraviť | upraviť zdroj]
Múzeum SNP bolo založené 8. mája 1955. Týmto sa pridal k pôsobeniu Ústavu Slovenského národného povstania, ktorý tu vznikol už v decembri 1947. V súčasnosti sa v objekte nachádza múzeum a archív vývoja slovenskej spoločnosti v období rokov 1918 – 1948 so zameraním na protifašistický odboj a Slovenské národné povstanie. Inštitúcia má celoslovenskú až medzinárodnú pôsobnosť a vykonáva odborno-metodickú, poradenskú a koordinačnú činnosť. Múzeum má k dispozícií 66 956 kusov múzejných zbierok a 136 157 kusov archívnych zbierok. Súčasťou je archív zo zameraním na múzejnú činnosť a obdobie rokov 1938 – 1945. Nachádza sa tu aj knižnica s 20 000 knižnými jednotkami.
V roku 2004 dňa 27. augusta bola vytvorená stála expozícia so zameraním na prezentáciu rozhodujúcich politických, vojenských a spoločenských udalostí na Slovensku v rokoch 1918 – 1948. Táto zbierka je najrozsiahlejšia zbierka tematikou, obsahom i materiálom zo všetkých doterajších expozícií. Počas roka sa v múzeu prezentujú aj krátkodobé tematické výstavy rôzneho charakteru (výtvarné, dokumentárne)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b DEMUTH, Karol; HRÚZ, Pavel; ŠOKA, Milan. Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments. Preklad Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová. prvé. vyd. Banská Bystrica : Spektrum Grafik, 2006. 160 s. ISBN 80-89189-15-6. Seven Encounters With History, s. 123.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Kuzma D., Ako vznikol Pamätník – múzeum SNP v Banskej Bystrici, Projekt č.17 (1975), s. 32 – 33
- Kusý M., Pamätník SNP v Banskej Bystrici, Projekt č.6 (1964), č. 4, s. 172 – 175
- Lacko J., Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Projekt č.11,12 (1969), s.205 – 213
- Dulla M., Moravčíková H. : Architektúra na Slovensku - Stručné dejiny, Bratislava, Slovart 2005, s.154, 155
- Haas F.: Architektúra 20.století, Praha, Státní pedagogické nakladatelstvi 1978, s.384