Uľanka

Uľanka
mestská časť Banskej Bystrice
Uľanka "dedinka v údoli"
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Vodný tok	Bystrica
Súradnice	48°47′08″S 19°06′41″V
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Uľanka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Uľanka (Ulmanka) je najsevernejšia mestská časť Banskej Bystrice.

Podľa údajov z roku 2008 mala 447 obyvateľov.

Polohopis

Uľanka z vtáčej perspektívy

Leží 7 km od centra mesta v Starohorských vrchoch, v údolí riečky Bystrica, v nadmorskej výške 395 m n. m. Uľanka je obkolesená z juhu výbežkami Baranova a Pánskeho dielu, od východu Baníckymi lúkami, štítom Kochuľa (975m), od severu sa sem tiahne Končitý vrch a zasahujú sem aj výbežky Japeňa a Košiar. Do Uľanky sa z Banskej Bystrice dostanete cestou smerom na Donovaly, odbočením doprava približne 200 metrov za benzínovou pumpou Slovnaft za obcou Nový Svet-Jakub. Z Uľanky (rázcestie na začiatku obce - smer doprava) vedie popod železničný most 4 km cesta do baníckej obce Špania Dolina. Uľanka leží pri hlavnom cestnom ťahu Banská Bystrica - Ružomberok (cesta I. triedy č. 59) a pri železničnej trati Zvolen – Vrútky na ktorej sa nachádza železničná stanica Uľanka. Z Banskej Bystrice sem premávajú linky MHD č. 43 a 54 (601454). Uľanka má len dve ulice a to "Uľanskú cestu" a ulicu Jozefa Mistríka - nazvanú po významnom slovenskom jazykovedcovi.

Názov

Villa Ulmeni (1455), Ulmandorf (1490), Wlman, Wlmanowfalva (1516), Ulmanowfalwa (1560), Ulmanka (1773), Olmányfalva (1886), Ulmánka (1908), Ulmanka (1918), Uľanka (1948)

Podľa významného rodáka Antona Jurovského sa názov obce uvádza v najstarších písomných dokladoch z 15. storočia jednak ako "Ullmann", alebo i ako "Ulaan-storff". Nejednoznačnosť významu pomenovania obce ovplyvnila aj slovenského politika, básnika a spisovateľa Ján Kollára (ktorý ako študent roku 1812 obcou prechádzal z Mošoviec do Banskej Bystrice), pretože práve ten odvádzal meno Ulmanka, nie od osoby ťažiara Ulmana, či jedného z Karlových synov, ale poetickejšie- a to od "ulmu", t. j. nemeckého pomenovania stromu brest, ktorý tam v tých časoch videl rásť. Kollár opisuje toto okolie Banskej Bystrice nasledovne: "Cesta cez Harmanec a jeho švajčiarske stráne, doliny a vodopády ma naplnila velebou. Do Kremnice vedie cesta cez lazy, lesnaté, jednotvárne a nudné roviny; cesta do Bystrice je bohatá na romantické rozmanitosti a smelé diela prírody.“ Úradne dedina niesla meno Ulmanka už od r. 1773, alebo i Ulmánka (v r. 1908). V rokoch 1886 – 1913 jej úradný pomaďarčený názov znel Olmányfalva; od r. 1918 zase Ulmanka. Terajšie meno Uľanka pochádza až z roku 1948. Aj keď nemá nijaké etymologické značenie, pre slovenskú je výslovnosť ľahšie.

Dejiny

Uľanka vznikla ako banícka osada Villa Ullmani v 15. storočí. Podľa niektorých prameňov názov obce Ulmanka súvisí najmä s baníckou minulosťou obce, nakoľko toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia práve ťažiarovi Gotzelovi Ulmanovi (1391). V diele Jurkoviča "Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica" sa dokonca uvádza, že pomenovanie získala obec po jednom zo synov Karla- Ulmannovi (jeho ďalšími synmi boli údajne Ondrej a Mikuláš). Karlovci (alebo Károliovci) patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších majiteľov baní v okolí Banskej Bystrice.

V čase baníckej prosperity boli skoro všetci muži v obci baníkmi. Neskôr patrila Uľanka rôznym banskobystrickým ťažiarom - Jung, Thurzo a potom aj banskej komore. Obyvatelia sa časom začali okrem baníctva živiť aj drevorubačstvom, obchodovaním a prácou v závodoch v Harmanci a Banskej Bystrici.

Kniha o Ulmanke

Život v obci v dvadsiatych rokoch 20. storočia veľmi pútavým a podrobným spôsobom opísal rodák z Ulmanky p. Anton Jurovský v diele "Životnou cestou-Spomienky psychológa". Kniha bola publikovaná v roku 2009.

• 
  Pohľadnica Ulmanky z obdobia rokov 1920-1930
• 
  Štátna ľudová škola v Ulmanke 1930
• 
  Ulmanskí hasiči z 1940
• 
  Ulmanský kostol, v pozadí Hrabie 1940
• 
  Pôvodný oltár kostola v Ulmanke 1953
• 
  Píla v Ulmanke, vybudovaná v 1946-1947
• 
  Berta Haluzová- obecná pôrodná baba 50.roky
• 
  Ulmanské divadlo z 1952
• 
  Rozlúčka občanov Uľanky so Šimonom Jurovským na Slávičom údolí v Bratislave 1963, rečník Ján Hudec
• 
  Povodeň v Uľanke 24.10.1974
• 
  Pozvánka na tradičný futbalový zápas "Slobodní vs. ženatí" z roku 1981

Slovenské národné povstanie

Pancierový vlak "Štefánik", 70. výročie SNP- rekonštrukcia bojov v Šálkovej

Dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní zohrala vlaková stanica v Uľanke najmä v súvislosti s použitím pancierových vlakov v bojoch proti nemeckým vojskám. Povstalecké pancierové vlaky boli vyrobené na jeseň v roku 1944, pôvodne boli tri- Štefánik, Hurban a Masaryk. Obrnené vlaky plnili podobnú úlohu ako tanky, vyrážali do útoku či kryli ústup vojakov. Na konci Povstania boli všetky tri odstavené vo vlakových staniciach Uľanka a Harmanec.

Na budove železničnej stanice Uľanka je umiestnená pamätná tabuľa venovaná posádkam povstaleckých pancierových vlakov s textom:

„

„V období Slovenského Národného Povstania vychádzali z tejto stanice na bojové akcie pancierové vlaky, ktoré vyrobili zvolenskí železničiari. Stanica bola tiež centrom ústupu povstalcov a bojového materiálu do hôr".

“

Pred stanicou sa nachádza partizánske súsošie "Ústup do hôr" od akademického sochára Jána Hučka (* 1910 – † 1973), ktoré bolo odhalené v roku 1969 pri príležitosti osláv 25. výročia SNP. Na budove bývalého MNV a hasičskej zbrojnice je umiestnená ďalšia pamätná tabuľa padlým v 2. svetovej vojne.

Spomienky uľanských partizánov Štefana Poláka a Jána Jariabku sú od roku 2008 uchované v strojopisnej forme v archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici pod číslom R 854/2015. Partizáni spomínajú na život v horách nad Uľankou, na spolužitie v dedine v časoch vojny, na vzájomnú pomoc a solidaritu. Silné väzby priateľstva Uľančanov sa najviac prejavovali pri pomoci prenasledovanej židovskej rodine Grünovcov. Skupovali predávaný majetok tejto rodiny a vracali ho späť Grünovcom. Obyvatelia fabrického domu pomáhali jedlom.

Skupina uľanských partizánov patrila k jednotke „Smrť fašizmu“, ktorá bola vedená majorom Volkovom.Pri vstupe do jednotky si uľanskí partizáni vzájomne prisahali: „Buď sa ako bojový zväzok vrátime všetci, alebo ani jeden“. Uľančanom výdatne pomáhali Špaňodolinčania, ako aj obyvatelia Jakuba. Ján Jariabka bol pôvodne príslušníkom I. československej armády na Slovensku - zaradený k technickej letke na letisku Tri Duby, k partizánom sa pripojil až v novembri 1944. Brat Ľudevít Jariabka narukoval k partizánom o čosi skôr. Spomedzi uľanských partizánov padol medzi prvými, osudným sa mu stal prieskum v Uľanke dňa 8. marca 1945, pochovaný je na cintoríne v Španej Doline. Spomienka Štefana Poláka: „Medzi príjemné chvíle, ktorými sme boli poverení- bola prieskumná činnosť skupiny- najčastejšie naše hliadky vyšli na Kochuľu alebo Sedlo do Hrabia nad križovatku. Rodnú obec Uľanku sme mali ako na dlani, keď sme boli na Kochuli a tam v plesti domov sme hľadali každý svoj. Okrem pohybu Nemcov sme boli v duchu s našimi doma. Vlievalo to do nás odhodlanie vydržať do konca a nemilosrdne biť fašistov- čo sa uhniezdili u nás doma.“

Samospráva

Uľanka tvorí spolu s Jakubom, Kostiviarskou, Podlavicami a Skubínom volebný obvod č. 4, ktorý má v mestskom zastupiteľstve 2 poslancov.

Osobnosti mestskej časti

Dielo inšpirované životom v obci

Rodáci

• Anton Novák (* 1878 - † 1971), kníhtlačiar a publicista
• Jozef Jurovský (* 1899 – † 1976), náboženský a filozofický publicista a prekladateľ
• Stanislav Jurovský (* 1905 – † 1979), kultúrny historik a pedagóg
• Anton Jurovský (* 1908 – † 1985), zakladateľ slovenskej psychológie a univerzitný profesor
• Šimon Jurovský (* 1912 – † 1963), hudobný skladateľ

Pôsobili tu

• Róbert Bezák (* 1960), bývalý arcibiskup Trnavskej arcidiecézy

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1829. Hlavnej fasáde dominujú dve termálne okná umiestnené nad portálom. Objekt má hladké fasády, veža je ukončená barokovou helmicou. Loď kostola je zaklenutá segmentovou klebou.

• 
  Kostol sv. Antona Paduánskeho

Kaštieľ Borsiczkých a pivovar v Uľanke

Dôkaz tradície pivovarníctva v obci - pivovar Zlatopramen v Ulmanke (vpravo dolu)

V 19. storočí sa v Ulmanke nachádzal kaštieľ rodiny Borsiczkých, ktorého súčasťou bol aj pivovar. V rokoch 1848-1849 bol však kaštieľ vyplienený.

Zaujímavosťou je, že práve do rodiny Borsiczkých sa priženil mešťan a zlatník Alojz Herritz, pochádzajúci z neďalekých Starých Hôr, ktorý sa zrejme od roku 1834 stal aj správcom pivovaru v Ulmanke.

Práve potomkovia Alojza Herritza a Anny Borszickej si odovzávali banskobystrickú pivovarnícku tradíciu z pokolenia na pokolenie.

Uľanský viadukt

Uľanský viadukt

Najväčšia stavba svojho druhu v juhovýchodnej Európe. Umiestnený na železničnej trati Banská Bystrica- Horná Štubňa, v náročnom teréne Veľkej Fatry- ponad dolinu Lelekovo. Má jednu hlavnú a tri vedľajšie klenby. Výška nad údolím je 42 metrov, dĺžka železobetónovej klenby je 42 metrov. Viadukt je prevádzkovaný od roku 1940.

Občianska vybavenosť

Koliba u sv. Krištofa a Penzión Koliba- Uľanská cesta 170.

Galéria

• 
  Dopravná tabuľa pri vstupe do Uľanky
• 
  Uľanka
• 
  Mestská časť Uľanka na mape
• 
  Zobrazenie "obkolesenia" Uľanky horami
• 
  Kochuľa nad Uľankou
• 
  Z dolného konca na horný
• 
  Uľanka - časť nazývaná "Kolónia"
• 
  Uľanka -časť nazývaná "Kolónia"
• 
  Lesácke paneláky
• 
  Dolný koniec Uľanky
• 
  Tunel nad Uľankou-Dolinský II.
• 
  Vlak vychádzajúci z 3. tunela trate SNP - "Dolinský II."
• 
  Súsošie "Ústup do hôr" pri Uľanskej vlakovej stanici
• 
  Súsošie "Ústup do hôr" z druhej strany
• 
  Pamätná tabuľa venovaná padlým v 2.sv. vojne
• 
  Uľanský viadukt - pohľad z vlakovej stanice
• 
  Kostolík v strede Uľanky
• 
  Farnosť Uľanka
• 
  Vežička kostola v Uľanke
• 
  Cesta do kostola z horného konca
• 
  Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a odbočka na Španiu Dolinu
• 
  Kríž v hornej časti Uľanky
• 
  Rodný dom súrodencov Jurovských
• 
  Náhrobný kameň rodičov súrodencov Jurovských
• 
  Jeden z najdominantnejších náhrobných kameňov Uľanského cintorína patriaci niekdajšiemu notárovi
• 
  Uľanský parčík na dolnom konci
• 
  Pohľad na dolnú časť Uľanky s pílou
• 
  Ochranné pásmo Nízke Tatry
• 
  Výjavy SNP osadené (pri hlavnej ceste) od 1974, od akademického sochára Mikuláša Palka
• 
  Kam vedú cesty z Uľanky

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uľanka

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta