Ján Sekáč (básnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Sekáč
slovenský básnik
Narodenie15. máj 1767
Borský Peter, Slovensko
Úmrtie30. október 1818 (51 rokov)
Šaštín, Slovensko

Ján Sekáč (* 15. máj 1767, Borský Peter – † 30. október 1818, Šaštín) bol slovenský barokový básnik, rodák z Borského Petra.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval katolícku teológiu v Bratislave a v roku 1791 bol vysvätený za kňaza. V roku 1792 pôsobil ako kaplán v Uníne, v roku 1796 v Gbeloch a v rokoch 1807 – 1818 pôsobil ako farár v Šaštíne.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Bol autorom alebo dopisovateľom zborníka poézie Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravův z roku 1800. Zborník obsahoval zveršované príbehy a anekdoty o významných historických udalostiach, jednoduchých i vznešených ľuďoch, rehoľníkoch a kňazoch, žartovné historky, poviedky, novely zo života rôznych spoločenských vrstiev, renesančné lascívne poviedky, folklórne, poviedkové a novelistické príbehy a bájky z ezopovskej tradície. Rukopis zborníka sa nachádza v Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1800Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv, didakticko-reflexívny mravoučný zborník poloľudových básní
  • Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]