Záhučský potok
| Záhučský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Senica |
| Obec | Smrdáky |
| prameň | Smrdáky |
| - poloha | Chríby |
| - výška | 252 m |
| - súradnice | 48°43′26″S 17°18′53″V / 48,7239°S 17,3148°V |
| Ústie | Smrdácky potok |
| - poloha | Smrdáky |
| - výška | 222 m |
| - súradnice | 48°42′51″S 17°18′09″V / 48,7141°S 17,3024°V |
| Dĺžka | 2,0 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologický identifikátor | 4-13-03-1044 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Záhučský potok[1] je potok v regióne Záhorie v juhovýchodnej časti územia obce Smrdáky v okrese Senica v Trnavskom kraji. Je ľavostranným prítokom vodného toku Smrdácky potok a má dĺžku 2,0 km. Je vodným tokom VII. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 252 m n. m. na pomedzí intravilánu a extravilánu obce pri chátrajúcich hospodárskych budovách poľnohospodárskej farmy. Patrí do okresu Senica v Trnavskom kraji a nachádza sa v geomorfologickom celku Chvojnická pahorkatina[2].
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie južným smerom, podteká cestu z obce Smrdáky do obce Rybky, stáča sa na západ a pri poli Hrachovište na území obce Smrdáky v blízkosti obecnej hranice medzi obcou Smrdáky a obcou Koválov v 222 m n. m. ústi do Smrdáckeho potoka ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Smrdácky potok je ďalej prítokom Koválovského potoka. Záhučský potok nemá významnejšie prítoky.[3][4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok Záhučský potok na území obce Smrdáky má pôvod v polohe potoka so slovným základom toponymického apelatíva huč-, hučať s charakteristickým významom v čase pomenovania lokalizovaný za objektom, ktorý sa ozýval hlbokým zvukom, tvoriacim hukot najmä v období väčšieho pretoku vody v potoku, alebo ináč spájaného s týmto slovným základom. Z apelatíva huč-, hučať, rozšírením o systémovo predĺženú predponu zá- a o formant -ský bolo utvorené bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena Záhučský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].
Názov vodného toku Záhučský potok bol štandardizovaný v roku 1978[7]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Záhučský potok je jedinečným hydronymom (február 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-02-27.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-02-25]
- ↑ https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/97DDA6AA-4A0E-4713-AD0A-CD5504C49FAD?pos=48.716249,17.315380,15] [cit. 2022-02-27].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 140. 079-902-87
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 132 s. S. 78, 102, 105, 106, 122, 128. ISBN 80-85164-30-2
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 118. Bratislava 1979. 79-904-79.] [cit. 2022-02-27.]