Ján Černoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Černoch
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup ostrihomský
Ján Černoch
Erb
Štát pôsobenia Uhorsko, Maďarsko
Funkcie a tituly
arcibiskup ostrihomský
1912  –  1927
arcibiskup kaločský
1911  –  1912
Biografické údaje
Narodenie 18. jún 1852
Skalica
Úmrtie 25. júl 1927 (75 rokov)
Ostrihom, Maďarsko
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 18. november 1874 (22 rokov)
Inkardinácia ostrihomské arcibiskupstvo
Biskup
Konsekrácia 10. máj 1908 (55 rokov)
Svätiteľ Karol Hornig, biskup veszprémsky
Spolusvätitelia Jozef Németh, pomocný biskup čanádsky
Vasile Hossu, eparcha lugojský
Kardinál
Menovanie 25. máj 1914 (61 rokov)
Pius X.
Stupeň kardinál-kňaz
Titulárny kostol Sant’Eusebio
Odkazy
Ján Černoch na catholic-hierarchy.org ang.
Spolupracuj na Commons Ján Černoch
Portal.svg Biografický portál

Ján Černoch, ThDr. (maď. János Csernoch, rodná matrika uvádza Csernoh) (* 18. apríl 1852, Skalica – † 25. júl 1927, Ostrihom, Maďarsko) bol ostrihomský arcibiskup, kardinál, knieža prímas Uhorska.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do rodiny Pavla Černocha a Alžbety, rod. Novákovej v Skalici č. p. 68 podľa vtedajšieho číslovania; za krstných rodičov mu boli Juraj Blaho a Anna Polakovič, rodičia budúceho bratislavského kanonika a slovenského kultúrneho pracovníka Pavla Blahu (1844 - 1938). Po ukončení gymnázia študoval teológiu vo Viedni. V roku 1874 bol vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Radošovciach a v Budapešti.

Prispieval do slovenských časopisov (Katolícke noviny, Kazateľňa a i.). Pozornosť maďarských vládnych kruhov vzbudil svojimi realistickými článkami v časopise Alkotmány (Ústava).

V roku 1880 sa stal profesorom teológie v Ostrihome. Vysvätený za biskupa bol v roku 1908, v roku 1913 sa stal ostrihomským arcibiskupom a v roku 1914 kardinálom.

Bol predstaviteľom politického katolicizmu, v rokoch 1901-1910 poslancom Uhorského snemu za Skalicu (vo farbách Zichyho ľudovej strany). Presadzoval spoluprácu katolíkov a kalvínov.

Svojim darom 5 000 zlatých Spolku sv. Vincenta v roku 1905 financoval výstavbu kultúrneho domu "Katolícky kruh" ("Slovenský dom") v Skalici podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča. Prispieval aj na jeho prevádzku, hoci nesúhlasil s pročeskou orientáciou reprezentovanou Pavlom Blahom (bol s Černochom v príbuzenskom zväzku - synovcom syna jeho krstných rodičov). J. Blaho (syn P. Blahu) spomína na návštevu svojej matky u J. Černocha: „Pani kmotrenko, co si myslíte, že budu furt podporovat ten váš panslávsky dúm? Frfotal, frfotal, ale tisícovku dal“[1]

Bol dôsledným prívržencom Uhorska, po maďarsky hovoril so zvláštnym slovenským prízvukom.

Po obsadení Skalice vojenskými jednotkami vznikajúceho Česko-Slovenska sa jeho brat aj s manželskou stali 4. novembra 1918 obeťami beštiálnej lúpežnej vraždy.

Aktívne vystupoval proti Maďarskej republike rád, neskôr po nástupe Horthyho k moci stál na čele jeho odporcov-legitimistov snažiacich sa o návrat Karola IV. na trón.

Zomrel 25. júla 1927 a je pochovaný v krypte ostrihomskej katedrály.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Janko Blaho, Zo skalického rínku. Memoáre (Tatran Brat. 1974)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


arcibiskup ostrihomský
Predchádza: 1914 – 1927 Nasleduje:
Klaudius Vasari (Vaszary) Ján Černoch Justinián Serédi