Dušan Jurkovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dušan Samuel Jurkovič
Dušan Jurkovič
slovenský architekt

Narodenie 23. august 1868
Turá Lúka
Úmrtie 21. december 1947 (79 rokov)
Bratislava

Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka  –  † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Juraj Jurkovič
  • matka: Emília rod. Jurkovičová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v národoveckej rodine. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.

V rokoch 1874 – 78 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 1878 – 84 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 – 89 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.

Pôsobil v ateliéroch u architektov B. Bullu a M. Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.

Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát. Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.

Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštále, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.

V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnenskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Městě nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.

Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnenskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.

Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Československej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko na to začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.

V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 19301935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Euroópe.

Lanová dráha Tatranská Lomnica-Lomnický štít[upraviť | upraviť zdroj]

V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936 – 1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.

II. svetová vojna a povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu „Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov“.

Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.

In memoriam mu bol udelený Rád T. G. Masaryka I. Triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne
  • 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe
  • 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily
  • 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej
  • 1945 – 1946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra.h.c Dušana Jurkoviča v Prahe
  • 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave
  • 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne
  • 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Štefánikova mohyla na Bradle od Dušana Jurkoviča.
  • 1891
    • kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
  • 1892
    • Valašská izba- Národopisná výstava vo Vsetíne
    • Nová Radnica vo Vsetíne
  • 1893
    • Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
  • 1896
    • Občanská záložna vo Vsetíne
    • Rozhľadna na vrchu Brňov (návrh)
  • 1900
    • Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
  • 1902
    • Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
    • Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
    • Vila j. Pospíšila, Brno
    • Rodinný dom J. Bartoňa, Královo pole
  • 1904
    • Spolkový dom v Skalici
    • Penzionát Vesna v Brne
    • Výstavná vitrína pre Londýn
    • Nábytok pre dr. J. Jeništu
    • Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
  • 1905
    • obecný dom v Hospozíne (návrh)
    • Sv. Hostýn:prestavba kaplnky (návrh)
    • Hotel Luhačovice (návrh)
  • 1906
    • Kúpele Luhačovice
    • Vila Dušana Jurkoviča
    • Obchodný dom j.Patrného, Jaroměře (návrh)
  • 1907
    • Vila F. Nováka, Luhačovice
    • Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
    • Dom B. Němcovej, Jičín
  • 1908
    • Kúpele Luhačovice, druhý kupeľný dom
    • Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
    • Nájomný dom B. Škardu v Brne
  • 1909
    • Molitorov, Zámok j. Veselého prestavba
    • Nové město nad Mětují, Zámok J. Bartoňa
    • Mestská elektráreň, Boskovice
  • 1910
  • 1912
    • Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
  • 1916
    • Vojenské cintoríny a pamätníky
    • Útulňa invalidov na Magure (návrh)
  • 1920
    • Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
  • 1921
  • 1922
    • Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
  • 1923
    • Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
  • 1925
  • 1928
  • 1928
    • Činžovné domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava – Ursínyho
  • 1929
  • 1932
    • Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
  • 1933
    • Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
  • 1934
    • Škola s oceľovou konštrukciou
    • Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
  • 1936
  • 1937
    • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
  • 1938
    • Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
  • 1939
    • Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
  • 1940
    • Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
    • Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
  • 1941
    • Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
    • Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
  • 1942
    • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
    • Prestavba tehelne, Stará Turá
    • Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
  • 1943
    • Rodinný dom v Bratislave
    • Náhrobok M. J. Hurbana, Modra
  • 1944
    • Cintorín, Brezová pod Bradlom
  • 1945
    • Hospodárska usadlosť do 8 ha
    • Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
  • 1947
    • Kultúrny dom, Čierny Balog
    • Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
    • Úprava mohyly na Bradle
    • Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava;
  • od 1964 Cena Dušana Jurkoviča za architektúru

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]