Trnavská arcidiecéza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trnavská arcidiecéza
Erb diecézy
Bratislavská arcidiecéza Trnavská arcidiecéza Biskupstvo Nitra Žilinská diecéza Biskupstvo Banská Bystrica Biskupstvo Rožňava Arcibiskupstvo Košice Biskupstvo Spišské PodhradiePoloha diecézy Trnavská arcidiecéza  na Slovensku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Základné údaje
Štát Slovensko
Cirkevná provincia Západná provincia
Metropolitné biskupstvo Bratislavská arcidiecéza
Diecézny biskup Ján Orosch
Emeritný biskup Róbert Bezák
Ján Sokol
Emeritný pomocný biskup Dominik Tóth
Štefan Vrablec
Generálny vikár Ján Pavčír
Biskupský vikár Róbert Kiss
pre maďarsky hovoriacich veriacich
Ladislav Tóth (kňaz)
pre katechizáciu a školstvo
Dekanáty 11 (2013-01-07 [1])
Farnosti 142 (2013-01-07 [2])
Obrad rímsky
Liturgický jazyk slov. , maď.
Katedrála Katedrála sv. Jána Krstiteľa
Webstránka http://www.abu.sk/
Cirkevná provincia
Mapa cirkevnej provincie Západná provincia

Trnavská arcidiecéza alebo Arcibiskupstvo Trnava, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza[1] lat. Archidioecesis Tyrnaviensis je rímskokatolícka diecéza na Slovensku so sídlom v Trnave. Od 30. augusta 2013 spravuje arcidiecézu arcibiskup Ján Orosch.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg
Pozri aj: Ostrihomská arcidiecéza, Trnavská apoštolská administratúra

Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30. decembra 1977. V tento deň pápež Pavol VI. vydal apoštolskú konštitúciu Praescriptionum sacrosancti, ktorou oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne aj apoštolskú konštitúciu Qui divino, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Za metropolitné arcibiskupstvo bola ustanovená Trnavská arcidiecéza a ako sufragánne biskupstvá jej boli podriadené všetky diecézy na Slovensku. Týmito apoštolskými konštitúciami bolo po vyše 60 rokoch zavŕšené úsilie o definitívne doriešenie cirkevno-právneho postavenia slovenských diecéz po rozpade Uhorska v roku 1918.

Obe konštitúcie vyhlásil František kardinál Tomášek 7. júla 1978 na slávnostnej svätej omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Na čele arcidiecézy stál až do svojej smrti 13. novembera 1987 Július Gábriš, ktorý bol na čele Trnavskej administratúry od roku 1973. K dohode medzi komunistickým Československom a Svätou stolicou o jeho menovaní za arcibiskupa-metropolitu nedošlo a preto spravoval arcidicézu ako apoštolský administrátor. 14. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil za dočasného administrátora seredského dekana Jána Sokola. Túto voľbu obratom potvrdil Vatikán a neskôr ho akceptoval aj štát. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou, bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie Jána Sokola za prvého arcibiskupa-metropolitu a 10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.[2]

Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti zriadil Košickú cirkevnú provinciu a ako sufragánne biskupstvá jej podriadil Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne bola Trnavská arcidiecéza premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu. Ako sufragánne biskupstvá zostali Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

14. februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu a jej územie bol výrazne zmenšené. Z územia na západe vznikla Bratislavská arcidiecéza a územie na východe bolo začlenené do Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Metropolitným sídlom sa stala Bratislava, ale aj napriek tomu zostal Trnave titul arcidiecéza. Trnavský arcibiskup však nemá právo nosiť pálium, odznak hodnosti metropolitu. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii Trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita.[3]

18. apríla 2009 Benedikt XVI. prijal rezignáciu Jána Sokola a za nového arcibiskupa menoval redemptoristu Róberta Bezáka, ktorý v čase menovania bol správcom farnosti Banská Bystrica - Radvaň.[2]

Pápež Benedikt XVI. 2. júla 2012 odvolal bez uvedenia dôvodov arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia arcidiecézy a arcidiecéza bola v stave sede vacante. Súčasne s odvolaním arcibiskupa bol za apoštolského administrátora sede vacante menovaný Ján Orosch.[4]

Biskupi[upraviť | upraviť zdroj]

Arcibiskup[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 11. júla 2013 vymenoval pápež František doterajšieho apoštolského administrátora Jána Oroscha za trnavského arcibiskupa.[5] Kánonické prevzatie úradu sa uskutočnilo 30. augusta 2013.[6]

Doterajší arcibiskupi a administrátori arcidiecézy[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Vymenovanie Ukončenie funkcie Životopis
Július Gábriš 1977 1988 Spravoval diecézu vo funkcii apoštolského administrátora.
Ján Sokol 1988 2009 Od roku 1988 ako administrátor, od 1989 ako arcibiskup-metropolita. Rezignácia z dôvodu dovŕšenia kanonického 75. veku života v roku 2008, prijatá v roku 2009.
Róbert Bezák 2009 2012 Odvolaný z funkcie bez udania dôvodov.
Ján Orosch 2012 2004 - 2012 pomocný biskup, 2012 - 2013 apoštolský administrátor, 11. júla 2013 menovaný trnavským arcibiskupom.

Pomocný biskup[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti diecéza nemá pomocného biskupa.

Prehľad doterajších pomocných biskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Vymenovanie Ukončenie funkcie Poznámka
Dominik Tóth 17. marec 1990 2004 uvoľnený z funkcie z dôvodu dovŕšenia kanonického 75. veku života
Vladimír Filo 17. marec 1990 23. november 2002 menovaný za biskupa-koadjútora Rožňavskej diecézy.
Dominik Hrušovský 17. december 1992 15. apríl 1996 pomocný biskup s osobitným pastoračným poverením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu

menovaný za pápežského nuncia v Bielorusku

Štefan Vrablec 1998 2004 uvoľnený z funkcie z dôvodu dovŕšenia kanonického 75. veku života
Stanislav Zvolenský 2004 2008 vymenovaný za bratislavského arcibiskupa
Ján Orosch 2004 2012 vymenovaný za apoštolského administrátora arcidiecézy

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Obyvatelia Katolíci Percent katolíkov Farnosti Diecézni kňazi Rehoľní kňazi Kňazi spolu Rehoľníci Rehoľníčky
1980 1 763 209 1 406 810 79.8% 449 430 100 530 128 710
1990 1 987 400 1 300 911 65.5% 435 379 50 429 60 547
2000 1 914 487 1 187 235 62.0% 445 424 237 661 397 1 063
2003 1 905 148 1 350 326 70.9% 447 443 264 707 464 1 123

Dekanáty[upraviť | upraviť zdroj]

Dekanáty arcidiecézy sú v mestách:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ministerstvo kultúry SR. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike [online]. [Cit. 2012-12-25]. Dostupné online.
  2. a b TK KBS. Benedikt XVI. vymenoval nového Trnavského arcibiskupa [online]. 18. 04. 2009 12:00, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
  3. TK KBS. Benedikt XVI. zreorganizoval Rímskokatolícke diecézy na Slovensku [online]. 14. 02. 2008 12:16, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
  4. TK KBS. Svätý Otec rozhodol o zmenách v Trnavskej arcidiecéze [online]. 02. 07. 2012 12:00, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
  5. TK KBS. Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. 11. 07. 2013 12:00, [cit. 2013-07-11]. Dostupné online.
  6. TK KBS. Nový trnavský arcibiskup slávil inauguračnú svätú omšu [online]. 30. 08. 2013 12:47, [cit. 2014-06-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]