Apoštolský nuncius
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Apoštolský nuncius alebo skrátene nuncius (z lat. nuntius, čo znamená „posol“) je veľvyslanec Vatikánu, ktorý je akreditovaný v krajine, v ktorej pôsobí, ako veľvyslanec a udržuje tam oficiálne kontakty s Svätou stolicou. Sídlom nuncia je nunciatura.
V súčasnosti sa väčšinou vysiela do krajín, ktoré sa riadia uznesením Viedenského kongresu z roku 1815, podľa ktorého sa pápežský veľvyslanec stáva tradične a automaticky aj doyenom diplomatického zboru.
V roku 1965 bol zavedený titul pronuncius, ktorý sa udeľuje tým reprezentantom Vatikánu, ktorí majú hodnosť veľvyslanca, ale nie sú doyenom diplomatického zboru. Titul internuncius zodpovedá funkcii vyslanca (teda diplomata druhého radu).
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Zdroj
- Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Apoštolský nuncius na českej Wikipédii.