Zeleneč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O obci v Česku pozri Zeleneč (Česko)
Súradnice: 48°20′00″S 17°36′00″V / 48.333333°S 17.600000°V / 48.333333; 17.600000
Zeleneč
obec
Slovakia Zeleneč 1.JPG
Diaľničné odpočívadlo Zeleneč
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Nadmorská výška 146 m n. m.
Súradnice 48°20′00″S 17°36′00″V / 48.333333°S 17.600000°V / 48.333333; 17.600000
Rozloha 11,75 km² (1 175 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 577 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 219,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Ivan Ranuša[3] (NEKA)
PSČ 919 21
ŠÚJ 507776
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Zeleneč
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zelenec.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zeleneč je obec na Slovensku v okrese Trnava.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa rozprestiera so svojimi 2 375 obyvateľmi na juh od okresného mesta Trnavy, na rovinatej Trnavskej sprašovej tabuli s nadmorskou výškou 146 - 149 m. Tento okres spadá pod Trnavský kraj i VÚC. Katastrálne územie obce patrí do teplej a suchej oblasti s atmosferickými zrážkami 550 - 600 mm a s priemernou ročnou teplotou 16,4° C.

Pôdy v chotári sú väčšinou pôvodu diluviálneho ( staršie naplaveniny ). Najväčšiu plochu zaberá orná pôda, najmenšiu však stromová zeleň - lesná, uličná - rozptýlená.

Lesná zeleň pozostáva z 10,4 ha súvislej plochy na Starom Linči a 6,4 ha v katastrálnom území Hrnčiaroviec nad Parnou, no v tesnom dotyku Zelenča. Uličnú zeleň tvoria najmä ovocné dreviny. Do účelovej zelene patrí zeleň cintorína a areál školy. Rozptýlenej zelene je málo. Nachádza sa okolo potoka Parná, na Výhone a v areáli poľnohospodárskeho družstva. Prírodu dokresľuje bohatá kvetena a pestrý bylinný kryt.

Sú zastúpené nižšie druhy živočíšstva, motýle, bežné stredoeurópske vtáctvo. Vodné plochy pozostávajú z potoka Parná. Katastrálne územie je rozdelené na niekoľko celkov: Pažiť, Tehelňa, Háje, Starý Linč - Zeleneč, Záhrady, Kapustnica, Záhajské diely, Lúčky, Lose a lúky, Prítok, Vinohrady, Pasienky, Predné pole, Pri kríži, Diele, Zadné pole, Horné pole, Doliny, Za výhon, Druhá, Tretia cesta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeológmi nájdené nálezy sú: neolitické sídlisko s kultúrou volútovou, želiezovskou, lengyelovskou, hroby stredodunejskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, sídlisko neskorolatenské, rímsko-barbarské a ranostredoveké osídlenie nasvedčujú, že kataster bol obývaný v dávnej minulosti.

Prvá písomná správa o existencii obce pod názvom "Terra Scelench" je v listine datovanej 13. mája 1243, kedy ju Belo IV. daruje bratislavskému mešťanovi Wochovi. Neskôr sa obec dostáva do vlastníctva bratislavskej kapituly.

Obec často menila názvy. Stretávame sa s ďalším názvom Zelench, Szilincs, Lincz, Linz, Sylinč, Szilincs, Linč a od roku 1927 Zeleneč.

V listine z roku 1283 je v blízkosti Zelenča spomínaná malá pevnosť. Prvý archívny záznam o počte obyvateľov a domov je z roku 1634, kedy obec mala 200 obyvateľov a 40 domov. V roku 1713 bolo 207 obyvateľov. V r. 1782 bolo už 620 obyvateľov. Prvé úradné sčítanie obyvateľstva bolo v roku 1865, kedy sa počet obyvateľov zvýšil na 765. V roku 1900 na 1265. Obec zabrali svätojúrskí a pezinskí grófi. Bratislavská kapitula, ktorá bola ako druhým majiteľom obce, opäť získala obec za vlády cisára Rudolfa. Roku 1649 daroval Ferdinand II. obci právo mýta. Obec niekoľkokrát vyhorela. V období feudalizmu mával Zeleneč časté spory s obcou Opoj. Prvá a druhá svetová vojna veľmi citelne postihla aj Zeleneč. Obeťou I. svetovej vojny sa stalo 41 mužov a II. svet. vojny 10 občanov. Obec patrila do Bratislavskej župy a do okresu Trnava. Od r. 1950 bol v obci MNV a od roku 1990 OÚ.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Telovýchovná jednota Družstevník Zeleneč bola založená v roku 1923…

História[upraviť | upraviť zdroj]

Do dejín zelenečského športu sa v r. 1923 ako zakladateľ futbalového oddielu a v r. 1938 ako zakladateľ Robotníckej telocvičnej jednoty v Zelenči zapísal Ján Jedlička.

K organizovanému futbalu prišlo v roku 1940, kedy sa rozšírila základňa na dve futbalové mužstvá. Do vojny niesol futbalový klub meno Slávia Zeleneč.

Klub zmenil meno na Družstevník. Priaznivcov futbalu v r.1978/1979 potešil postup A-mužstva do I. A triedy, z ktorej však v r. 1980 vypadli. Po krátkej dobe v r. 1981/82 zažiarili návratom do I.A triedy z ktorej po roku opäť vypadli do I. B triedy a v roku 1988 klesli do Okresného kola majstrovstiev.

Po úspechoch a neúspechoch a futbalovej reorganizácii v jarnej časti roku 2001 boli do súťaže prihlásené tri mužstvá a to: A-mužstvo, dorast a žiaci. A-mužstvo hralo 5. ligu, z ktorej vypadlo. Dorast hral IV. ligu a postúpil do III. ligy. Družstvo žiakov hralo v okresnej súťaži. V aktuálnej sezóne 2004/2005 A-mužstvo hralo 5. ligu, z ktorej vypadlo, dorast hral 5. ligu, z ktorej vypadol a žiaci, ktorý hrali okresné majstrovstvá.

Aktuálny ročník[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muži - 7. liga OS A » 7. miesto
  • Dorast - 6. liga OM » - 7. miesto
  • Žiaci - krajská súťaž - 7. miesto

Cyklistika[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1955 zasiahli do bojov v krajskom kole aj cyklisti, kde Dominik Orešanský obsadil v súťaži juniorov prvé miesto. Cyklistika začala stagnovať. Až pred niekoľkými rokmi bol založený CK BMX Zeleneč, ktorý sa pravidelne zúčastňuje a sám organizuje cyklokrosové preteky o Slovenský pohár a Majstrovstvá Slovenska v cyklokrose.

Stolný tenis[upraviť | upraviť zdroj]

Stolný tenis sa v obci začal organizovať v r. 1935 a až v r. 1950 založili stolnotenisový odiel. V roku 1952 sa prebojovali do krajskej súťaže. Neskoršie zanikol. Niekoľkokrát prebehlo oživenie, naposledy v roku 2003. Momentálne má tri družstvá mužov v MO Trnavského kraja - v 6.lige (A-družstvo) a v 8. lige (B a C-družstvo).

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie postavený v rokoch 1969-1973 a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 18. storočia.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Klempa Jacovský, spisovateľ
  • Michal Drobný, neurológ
  • Cyril Dudáš, teológ
  • Jozef Marko, generál
  • Pavol Blažek (* 1958), zelenečský rodák, reprezentant Slovenska v športovej chôdzi, účastník štyroch OH, majster Európy , niekoľkonásobný svetový rekordman, člen olympijského výboru.
  • Tibor Mikuš, poslanec Národnej rady, bývalý riaditeľ Slovenských elektrární, majster karate.
  • Marcel Benkovský (* 1972), reprezentant Slovenska v streľbe na asfaltové terče, účastník MS, ME a pretekov o Svetový pohár, víťaz EP.
  • Jozef Bednárik, herec a režisér
  • Marek Ujlaky (* 1974), hráč I. futbalovej ligy a reprezentant Slovenska.
  • Štefan Slezák (* 1937), bývalý hráč I. futbalovej ligy.
  • Stanislav Hutár (* 1952), reprezentant Slovenska v guľovom trojboji justičnej polície, odmenený titulom majster strelectva.
  • Cyril Kutálek, zelenečský rodák, zakladateľ požiarneho zboru v r.1924.
  • Ján Jedlička, zelenečský rodák, zakladateľ futbalového klubu v r.1923 a zakladateľ telovýchovnej jednoty v r.1938.
  • Vít Bednárik (* 1917), učiteľ, má spolu s Jozefom Ujlakym zásluhu na opätovnom obnovení dychovej hudby v r.1959 a dlhodobý vedúci speváckeho a folklórneho súboru v Zelenči, šíriteľ osvety a dirigent dychovej hudby.
  • Vít Brestovanský (* 1941), hráč I. dorasteneckej ligy vo futbale a výberu Slovenska.
  • Jozef Feger, zelenečský kňaz, autor viacerých prác, najmä teologických.
  • Imrich Klas, zelenečský kňaz, podporovateľ družstevníctva, spoluzakladateľ potravného družstva a dopisovateľ do kalendárov.
  • Jozef Adamčík, učiteľ a správca školy, šíriteľ osvety, zakladateľ školského dorasteneckého ČsČK v roku 1929 a organizačný pracovník v spoločenských organizáciách.
  • Štefan Novák, zelenečský učiteľ, zakladateľ miestnej skupiny ČsČK v roku 1941, organizačný pracovník v spoločenských organizáciách.
  • Ján Venger, zelenečský kňaz, iniciátor výstavby v tej dobe moderného sakrálneho architektonického skvostu.
  • Ing. Jozef Hrašna, projektant zelenečského sakrálneho kostola, projektant starého pomníka padlých a rekonštrukcie kultúrneho domu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ivan Ranuša je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]