Šelpice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°26′00″S 17°32′00″V / 48.433333°S 17.533333°V / 48.433333; 17.533333
Šelpice
obec
Selpice.jpg
Kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Nadmorská výška 164 m n. m.
Súradnice 48°26′00″S 17°32′00″V / 48.433333°S 17.533333°V / 48.433333; 17.533333
Rozloha 10,17 km² (1 017 ha) [1]
Obyvateľstvo 858 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 84,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1283
Starosta Ružena Opálková[3] (NEKA)
PSČ 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou)
ŠÚJ 556670
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Šelpice
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.selpice.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šelpiceobec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.

Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastrálnom území leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.

Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M. Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ružena Opálková je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]