Šelpice
| Šelpice | |
| obec | |
 Kostol
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Nadmorská výška | 164 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 10,17 km² (1 017 ha) |
| Obyvateľstvo | 807 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 79,35 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1283 |
| Starosta | Ružena Opálková[2] (NEKA) |
| PSČ | 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) |
| ŠÚJ | 556670 |
| EČV | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Šelpice | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.selpice.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Šelpice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.
Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastrálnom území leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.
Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M. Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ružena Opálková je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
