Pavol Rusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade
23. september 200324. august 2005
Predchodca Robert Nemcsics
Nástupca Jirko Malchárek
Osobné informácie
Narodenie 20. august 1963 (50 rokov)
Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická strana ANO
Pozri aj Politický portál

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Rusko je ženatý a má dve deti.

Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza
Pavol Rusko na firemnej oslave TV Markíza

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza zmenky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza zmenky

Po vypuknutí kauzy zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Pavol Rusko požičal už ako minister od podnikateľa podnikajúceho v jeho rezorte, bol Pavol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Pavlovi Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Časť kritikov[Kto?] obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

  • do politiky prináša metódy z podnikania. Stranu podľa nich viedol ako majiteľ firmy.
  • liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
  • nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
  • previazanosť na podnikateľký sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]