Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štvrtá vláda Roberta Fica
Robert Fico, predseda vlády
Robert Fico, predseda vlády
ŠtátSlovensko Slovensko
Zloženie
Predseda     Robert Fico
Podpredsedovia     Robert Kaliňák
     Peter Kmec
     Denisa Saková
     Tomáš Taraba
Počet členov17
(do februára 2024: 16)
Politické subjekty     SMER-SD
     HLAS-SD
     SNS
Vznik
VymenovanáZuzanou Čaputovou
25. októbra 2023
Vyslovenie dôvery21. novembra 2023
A 78, N 65, Z 0 / 143
Poradie
sedemnásta
Predchodca Vláda Ľudovíta Ódora
Parlament
Zastúpenie
79 / 150
Opozícia     PS
     SLOVENSKO
     KÚ
     ZA ĽUDÍ
     KDH
     SaS
Externé odkazy
Webvlada.gov.sk
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Žiga

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023, resp. štvrtá vláda Roberta Fica je súčasná, v poradí sedemnásta, vláda Slovenskej republiky. Skladá sa z členov na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uskutočnených 30. septembra 2023, v ktorých zvíťazila strana SMER – sociálna demokracia.

25. októbra 2023 bola vymenovaná prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou. Vládnu koalíciu vytvorila strana SMER-SD so stranou HLAS – sociálna demokracia a Slovenskou národnou stranou.[1] Národná rada vyslovila vláde dôveru 21. novembra, kedy z prítomných 143 poslancov hlasovalo 78 poslancov za.[2]

Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023
Vládna strana Počet hlasov vo voľbách % zisk Počet poslancov NR SR Počet členov vlády Predseda strany
SMER-SD 681 017 22,94 %
42 / 150
7 / 17
 Robert Fico
HLAS-SD 436 415 14,70 %
27 / 150
7 / 17
 Peter Pellegrini
SNS 166 995 5,62 %
10 / 150
3 / 17
 Andrej Danko
Vládne strany spolu 1 284 427 43,26 %
79 / 150
17 / 17
 –
SR spolu 2 967 896 100,00 % 150 – –

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia vlády a ich funkcie:[3][4]

Post Meno Strana Nástup do úradu Odchod z úradu
Predseda vlády Robert Fico SMER-SD 25. októbra 2023
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák SMER-SD 25. októbra 2023
Podpredseda vlády pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec HLAS-SD 25. októbra 2023
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková HLAS-SD 25. októbra 2023
Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) 25. októbra 2023
Minister financií Ladislav Kamenický SMER-SD 25. októbra 2023
Minister dopravy Jozef Ráž ml. (nom. SMER-SD) 25. októbra 2023
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč SMER-SD 25. októbra 2023
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši HLAS-SD 25. októbra 2023
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok HLAS-SD 25. októbra 2023
Minister spravodlivosti Boris Susko SMER-SD 25. októbra 2023
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár SMER-SD 25. októbra 2023
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš HLAS-SD 25. októbra 2023
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker HLAS-SD 25. októbra 2023
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) 25. októbra 2023
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková HLAS-SD 25. októbra 2023
Minister cestovného ruchu a športu[5] Dušan Keketi ml. (nom. SNS) 26. januára 2024[6]

Vládnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Novela Trestného zákona[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda 6. decembra 2023 schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely.[7] Novela mení trestné sadzby, hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj upravuje premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty napríklad pri trestných činoch, kde hrozil páchateľovi trest najmenej desať rokov, sa skráti premlčacia lehota z 20 rokov na 15 rokov. Tým sa premlčacia lehota po znásilnení skráti z 20 rokov na 10, rovnaké skrátenie sa týka aj sexuálneho zneužitia detí.[8]

Novelu, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, schválili koaliční poslanci Národnej rady SR 78 hlasmi 8. februára 2024. Novela by mala vstúpiť do platnosti 15. marca 2024 a Úrad špeciálnej prokuratúry by mal zaniknúť k 20. marcu.[9] Premiér Fico podpísal novelu až po týždni od schválenia NR SR, čo sa v praxi deje len zriedka.[10] 16. februára prezidentka novelu podpísala, aj keď k nej mala výrazné výhrady. Spravila tak kvôli tomu, aby mohla zákon napadnúť na Ústavnom súde a poskytnúť ústavným sudcom čo najviac času, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred vstúpením do účinnosti.[11]

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Po oznamení zámeru novelizácie Trestného zákona zvolala opozícia po celom Slovensku protesty, ktoré sa konali vo viacerých mestách. Začiatkom decembra 2023 sa začali konať prvé protesty proti vláde Roberta Fica, ktoré neskôr narástli na počte protestujúcich aj miest.[12] Protesty sa konajú na týždňovej báze. 1. februára sa protesty konali v Bratislave a v ďalších 29 miestách po Slovensku, na ktorých sa spolu zišlo vyše 60-tisíc ľudí.[13] V stredu 7. februára, deň pred hlasovaním o novele, sa pred NR SR uskutočnil protest, ktorého sa zúčastnilo okolo 18-tisíc ľudí.[14]

V polovici januára 2024 Európsky parlament hlasoval za uznesenie, v ktorom kritizuje a vyjadruje obavy z legislatívnych zmien Trestného zákona, najmä z oslabenia schopnosti vlády bojovať proti korupcii. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 europoslancov.[15] Deň na to vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová pred poslancami NR SR, kde apelovala, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.[16] Podľa politológa Grigorija Mesežnikova bol prejav prezidentky výnimočný, keďže sa jednalo o prvý prípad, keď sa prezident nevenoval vo svojom vystúpení celkovému hodnoteniu situácie na Slovensku, ale konkrétnej novele zákonov.[17]

Európska komisia začiatkom decembra 2023 požiadala Ficovu vládu, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a nerušila Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.[18] Eurokomisia zaslala vláde v januári list, v ktorom upozornila, že analyzovala právne poriadky okolitých členských štátov a nikde nenašla obdobné trestné sadzby, na ktoré sa vláda premiéra Roberta Fica odvolávala.[19] V deň hlasovania o novele poslal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vláde list, v ktorom žiadal zastavenie schvaľovania novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá je v rozpore s s európskym právom.[20] Európska komisia po prijatí novely pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu z plánu obnovy, čím môže Slovensko prísť o vyše 900 miliónov eur.[21]

Vojna na Ukrajine[upraviť | upraviť zdroj]

Už počas snemu strany SMER-SD v roku 2022 Fico hovoril, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nič nemá a „ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj.“[22] V novembri 2023 sa vláda jednomyseľne rozhodla odmietnuť zaslanie armádnych zbraní a munície na Ukrajinu, čím zastavila 14. balík štátnej vojenskej pomoci Ukrajine.[23] Hneď po zložení vlády sa Fico ako premiér zúčastnil rokovania Európskej rady, pred ktorým Ukrajinu urážal a označil ju za „jednu z najskorumpovanejších krajín na svete“.[24] Aj napriek protirečným výrokom pred samitom, Fico spolu s ostatnými členmi Európskej rady hlasoval jednomyseľne za odsúdenie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, sľub poskytovať udržateľnú vojenskú podporu a potrestanie ruských zločinov.[25] V januári 2024 na otázku novinára o mieste stretnutia s ukrajinskou vládou Fico zareagoval: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne. Tak tam choďte a zistíte, že tam je normálny život, v tom meste, absolútne normálny život. Ja som rád, že to je v Užhorode, ale vidím, že už aj to bude problém.“[26] Koncom februára 2024 na summite Vyšehradskej štvorky v Prahe sa po náročnom rokovaní premiéri Fico, Orbán, Fiala a Tusk zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina potrebuje pomoc, do ktorej sa majú naďalej zapájať všetky štyri krajiny.[27]

Financie[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte počas leta 2023 úradujúci premiér Ľ. Ódor upozorňoval, že verejné financie a rozpočet treba konsolidovať. Úradnícka vláda si pripravila zoznam opatrení, ktoré mali poslúžiť vláde Roberta Fica na konsolidovanie verejných financií.[28] Podľa vlády Ódora je minimálna potrebná konsolidácia 3 % hrubého domáceho produktu alebo 0,75 % HDP počas 4 rokov.[29]

Ficova vláda prebrala verejné financie v zlom stave s najvyšším deficitom v EÚ. V programovom vyhlásení sa jeho vláda zaviazala k zníženiu schodku oproti roku 2023 o 0,5 % HDP zvyšovaním daní bohatším občania, bankám, za tvrdý alkohol, cigarety, hazard a znečisťovateľom ovzdušia. Zavedená má byť aj nová daň zo sladených nápojov.[30] Šetriť len pol percenta HDP ročne je podľa ekonómov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nedostatočné a dlh sa bude zvyšovať.[31] Podľa ministra financií Kamenického je na na zníženie deficitu potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii.[32] Aj napriek potrebnej konsolidácii sa vláda zaviazala nájsť zdroje na financovanie pomoci ľuďom s drahými hypotékami, drahými energiami a zároveň splniť svoj predvolebný sľub o vyplatení 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, spolu s 300-eurovým vianočným bonusom.[33]

Začiatkom decembra 2023 bol dlh štátu na úrovni 57 percent HDP, čo činilo 69 miliárd eur.[34] 4. decembra schválila vláda konsolidačný balík, v ktorom zrušila pracovné voľno na Deň Ústavy SR, znížila odvody do 2. dôchodkového piliera, zvýšila dane za alkohol, cigarety, zdravotné odvody, správne a súdne poplatky.[35] Najviac peňazí má štátu priniesť osobitný odvod pre banky a predĺženie solidárneho príspevku z ropy, napríklad pre Slovnaft. Spolu má konsolidácia štátu ušetriť 1,96 miliardy eur.[36] Len štyri dni po prijatí balíka ratingová agentúra Fitch zhoršila hodnotenie Slovenska na úroveň A- so stabilným výhľadom pre zhoršenie stavu verejných financií a nejasný postup konsolidácie.[37] 12. decembra vláda schválila návrh rozpočtu s deficitom verejnej správy na 5,97 % HDP, teda 0,5% konsolidáciu oproti roku 2023.[38] Rozpočet je podľa ekonomických expertov zle nastavený a neprinesie ozdravenie verejných financií, keďže veľká časť príjmov zo zvyšovania daní a odvodov sa minie na nové výdavky.[39] Zároveň ministerstvo financií nesprávne zaúčtovalo dotácie na pomoc s cenami energii, čím umelo zvýšilo deficit za rok 2023 a znížilo deficit v roku 2024.[40] Aj na priek zle vypočítanému deficitu bol 20. decembra 2023 rozpočet schválený koaličnými poslancami NR SR.[41] Kvôli nesprávnemu započítaniu energopomoci podľa Európskej komisie deficit vzrastie z 6,1 % HDP za rok 2023 na 6,3 % HDP v roku 2024.[42]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ PÁLKA, Dominik. Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-10-25, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
  2. ↑ TASR. Ficova vláda získala dôveru parlamentu, poslanci schválili jej program. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-11-21. Dostupné online [cit. 2023-11-22]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
  4. ↑ TASR. OBRAZOM: Toto sú členovia novej vlády, pozrite si ich profily. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-25. Dostupné online [cit. 2023-10-25].
  5. ↑ Zákon č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2024-01-16, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  6. ↑ TASR. Prezidentka vymenovala Keketiho za ministra cestovného ruchu a športu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-01-26. Dostupné online [cit. 2024-01-26].
  7. ↑ RTVS, TASR. Vláda schválila návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-12-06, [cit. 2023-12-25]. Dostupné online.
  8. ↑ KOVÁČ, Peter. Protesty ani obštrukcie nezabrali, parlament schválil nové trestné kódexy. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Adriána Belej Majerčínová. Poslanci schválili novelu Trestného zákona. Politológ: je to návrat do noci, ktorá stvorila Fica. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ MADRO, Peter. Fico novelu Trestného zákona podpísal, na ťahu je Čaputová. Kedy začne platiť a čo zmôže prezidentka?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-02-15. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ KATUŠKA, Michal. Prezidentka podpísala Trestný zákon, hoci ho kritizuje. Vytvára čas pre Ústavný súd. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-16. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ Jana Bačová. Prvý protest proti vláde Roberta Fica: Pred Úradom vlády sa zhromaždili tisícky ľudí [online]. startitup.sk, 2023-12-07, [cit. 2024-02-12]. Dostupné online.
  13. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KATUŠKA, Michal. Bolo ich ešte viac. Proti vláde už protestovalo vyše 60-tisíc ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-01. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Dav ich volal von, Tibor Gašpar sa neodvážil, poslanci SNS sa dívali z diaľky. Tisíce ľudí protestovali pred parlamentom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-07. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  15. ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta. Proti vládnej novele sa ozvalo takmer 500 europoslancov. Premiér hovorí o špinavých útokoch, v KDH nepanovala jednota. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-17. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1336-197X.
  16. ↑ TASR. Čaputová predstúpila pred poslancov: Vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, odkázala Ficovej vláde. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-18. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1336-197X.
  17. ↑ PIETOVÁ, Mária. Mesežnikov: Takýto prejav prezidentky ešte v parlamente nebol, koalícia ukázala argumentačnú mizériu. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-18. Dostupné online [cit. 2024-02-19].
  18. ↑ TASR. EK vyzvala vládu SR, aby nemenila trestný zákon a nerušila ÚŠP. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-06. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  19. ↑ TASR. Eurokomisia poslala Slovensku dva listy. Vláda podľa PS ohrozuje miliardy z eurofondov. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  20. ↑ TASR. PS: EK poslala SR dva listy, vláda ohrozuje miliardy eur z eurofondov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  21. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Pre Trestný zákon môžeme prísť aj o peniaze z plánu obnovy, tvrdí PS. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1339-844X.
  22. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Fico na sneme predstavil plány Smeru: vyhrať voľby, zrušiť dohodu s USA a Ukrajine už nedať ani náboj. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-11-17. Dostupné online [cit. 2024-02-28].
  23. ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta. Vláda nepošle na Ukrajinu už ani náboj. Fico: Zásielky zbraní a munície zo štátnych skladov sa skončili. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-11-08. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1336-197X.
  24. ↑ ŠTRBA, Pavol. Fico v Bruseli pripomínal skutočného Orbána. Urážal Ukrajinu, ale napokon za všetko zahlasoval. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-27. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1339-844X.
  25. ↑ Denník N. Za čo hlasoval Fico v Bruseli – za vojenskú podporu Ukrajine a potrestanie ruských zločinov. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-30. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ TELUCHOVÁ, Vanessa. Reakcia Fica na otázku novinára: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne“ [online]. startitup.sk, 2024-01-23, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
  27. ↑ TASR. Ukrajina potrebuje pomoc, zhodli sa premiéri V4. Rozdiel je vo forme. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-27. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1335-4418.
  28. ↑ TASR. Ódor: Verejné financie treba konsolidovať, či sa tak stane, ukážu voľby. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-18. Dostupné online [cit. 2024-03-09].
  29. ↑ Ódor hovorí o ozdravení verejných financií. Predstaví konsolidačné ciele. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-09-20. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1336-1996.
  30. ↑ BAKOŠ, Tomáš. S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad). Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-11-22. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1336-197X.
  31. ↑ TASR. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Náklady na dlh do výrazne vzrastú aj pri 0,5 % konsolidácii. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-11-29. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  32. ↑ TASR. Na budúci rok potrebujeme konsolidovať o dve až 2,5 miliardy eur, upozorňuje Kamenický. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-11-13. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1336-1996.
  33. ↑ TASR. K trinástemu dôchodku ďalších 300 eur, poslanci schválili mimoriadny príspevok pre dôchodcov. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2023-11-22. Dostupné online [cit. 2024-03-09].
  34. ↑ TASR. Verejný dlh Slovenska by mal od budúceho roka opäť rásť, predpokladá rezort financií. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2023-12-11. Dostupné online [cit. 2024-03-15]. ISSN 1336-2674.
  35. ↑ Vláda schválila balík konsolidačných opatrení za vyše 1,5 miliardy eur. Forbes (Bratislava: Barecz & Conrad Media), 2023-12-04. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  36. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KATUŠKA, Michal; RYNÍK, Jozef. Rušia sviatok, menia II. pilier, zdvíhajú dane, cigarety a alkohol budú stáť viac. Ako ide vláda šetriť. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-12-04. Dostupné online [cit. 2024-03-15]. ISSN 1335-4418.
  37. ↑ GREČKO, Tomáš. Prvá agentúra z veľkej trojky zhoršuje Slovensku rating. Konsolidáciu považuje za nejasnú. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2024-03-15]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ SITA. Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na ďalšie roky. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-12-12. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1335-4418.
  39. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Panel expertov: Je to krátkozraký rozpočet. Miliardu dajú na pomoc s energiami, hoci železniciam chýba na údržbu. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-12-18. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1339-844X.
  40. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Eurostat hovorí, že Kamenického rozpočet deficit neznižuje, ale zvyšuje. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-12-20. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1339-844X.
  41. ↑ TASR; RYNÍK, Jozef. Koaliční poslanci schválili štátny rozpočet, pred tým predčasne zrušili rozpravu. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2023-12-21. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
  42. ↑ TASR. Slovensko zrejme nedodrží plánovaný deficit verejných financií. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2024-01-16. Dostupné online [cit. 2024-03-16].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vláda_Slovenskej_republiky_od_25._októbra_2023&oldid=7821110“