Referendum na Slovensku v roku 1997

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda vlády SR: Robert Fico
Predseda NR SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1999 · 2004 · 2009 · 2014


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2012


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2014


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Politické strany a hnutia
KDH · NOVA · SDKÚ-DS · SaS
OĽaNO · MOST-HÍD · SMK – MKP
SMER-SD · ďalšie...
Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Referendum na Slovensku v roku 1997 bolo druhé referendum na Slovensku, ktoré sa konalo 23.-24. mája 1997. Účasť voličov bola 9,53%[1] a bolo zmarené.

Referendum vyhlásil prezident Michal Kováč 13. marca 1997 s nasledovnými otázkami:

  1. "Ste za vstup SR do NATO?"
  2. "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
  3. "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
  4. "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"

Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli v čase petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta na základe uznesenia NR SR zo dňa 14. februára 1997. Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení otázok do jedného referenda.

Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu rôznych právnych výkladov Ústavy SR a zákona o spôsobe vykonania referenda. Pred tým, ako sa vláda obrátila na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad ústavy, uložila 22. apríla 1997 ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou.[2] Dňa 24. apríla 1997 sa Vláda SR obrátila na Ústavný súd s návrhom na výklad Ústavy. Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.[3] Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.[4] Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimku deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.[5] Na jeden z ďalších návrhov občanov Ústavný súd vydal uznesenie, že Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda je platné a nemeniteľné. Žiadny štátny orgán, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, ministerstvá alebo iné štátne orgány nemôžu meniť formuláciu, počet alebo poradie otázok vyhlásených pre referendum týmto rozhodnutím prezidenta republiky.[6] Gustáv Krajči sa k tejto téme v roku 2003 vyjadril "Mal som dve možnosti - podať demisiu, alebo realizovať vládne uznesenie", avšak s odstupom času uznal, že mohol aj rešpektovať návrhy prezidenta Kováča a počkať na výsledok referenda.[7]

3. februára 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky prebehlo hlasovanie o zrušení tzv. Mečiarových amnestií, platných od roku 1998. Amnestie sa týkajú zavlečenia Michala Kováča ako aj zmarenia referenda. Za nárvrh hlasovalo 78 poslancov vládnej koalície, vlády Ivety Radičovej, potrebných bolo 90 hlasov.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Referendá v Slovenskej republike [online]. Štatistický úrad SR, 2010-09-03, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online.
  2. UZNESENIE VLÁDY SR 278/1997 [online]. Vláda SR, 1997-04-22, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  3. Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov [online]. Ústavný súd SR, 1997-05-13, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  4. Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky [online]. Ústavný súd SR, 1997-05-21, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  5. Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 20 - I. ÚS 76/97 - Priama forma účasti konkrétneho občana na správe vecí verejných ako jeho základné subjektívne právo zúčastniť sa na vyhlásenom referende [online]. Ústavný súd SR, 1998-02-06, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  6. Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 19 - I. ÚS 60/97 - Referendum podľa rozhodnutia prezidenta SR vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 76/1997 Z. z. - K ústavnému právu občanov zúčastniť sa na referende, ktoré vyhlásil prezident SR v Zbierke zákonov, a práva a povinnosti ďalších štátnych orgánov [online]. Ústavný súd SR, 1998-01-22, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  7. Krajči priznal zodpovednosť za zmarené referendum [online]. Ústavný súd SR, 2003-02-06, [cit. 2010-09-18]. Dostupné online.
  8. Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil [online]. pravda.sk, 03.02.2012, [cit. 2013-07-29]. Dostupné online.