Verejný ochranca práv
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Verejný ochranca práv alebo (mimo Slovenska aj) ombudsman (zo švédskeho „poverenec“, „osoba konajúca v záujme iných“) je nezávislý ústavný orgán (úradník), ktorý na základe podnetov (sťažností občanov) alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta výkon činnosti exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy, a prípadne aj preveruje zneužívanie verejnej moci, bez toho, aby tieto negatíva mohol meniť alebo odstrániť. Spravidla sa zodpovedá len parlamentu (je jeho „poverencom“).
Rozsah pôsobnosti a jeho právomoci sa však v jednotlivých krajinách líšia. Funkcia vznikla vo Švédsku a existuje aj na Slovensku, kde Pavla Kandráča vystriedala 28. marca 2012 Jana Dubovcová.
Dejiny [upraviť]
Funkciu zriadil švédsky kráľ v roku 1713, kedy poveril ombudsmana dohľadom nad správaním kráľovských úradníkov. Neskôr sa tento úradník stal vo Švédsku kancelárom justície. V roku 1809 inštitút zakotvili aj vo švédskej ústave.
Inštitút prenikol do krajín takmer celého sveta.
Rozšírenie [upraviť]
Inštitút existuje skoro v 70 štátoch sveta, v monarchiách (Švédsko, Nórsko, Holandsko, Dánsko), republikách (Francúzsko, Fínsko, Rakúsko), štátoch s anglo-americkým právnym systémom (Spojené kráľovstvo, USA, Kanada), afrických štátoch (Ghana, Nigéria), štátoch Ázie (Filipíny, Izrael, Pakistan), či v Austrálii. Oneskorene vznikol aj v štátoch budujúcich demokraciu (Španielsko, Portugalsko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Česko atď.).
Jeho pomenovanie, postavenie a náplň činnosti sa mení podľa krajiny: Vo Francúzsku sa ombudsman napríklad označuje ako mediateur, v Portugalsku ako provedor de justica, v Španielsku ako defensor del pueblo, v Holandsku ako nationale ombudsman, v Poľsku ako rzecznik praw obywatelskich, v Česku ako veřejný ochrance prav, na Slovensku ako verejný ochranca práv.
