Rozdelenie Česko-Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dejiny Česko-Slovenska
Prvá ČSR (1918-1938)
Druhá ČSR (1938-1939)
Prvá slovenská republika (1939-1945)
Protektorát Čechy a Morava (1939-1945)
ČSR (1945-1960)
Československá socialistická republika (ČSSR)
(1960-1990)
Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)
(1990-1992)
Rozdelenie Česko-Slovenska (1993)
Slovensko a Česko

Rozdelenie Česko-Slovenska bol proces rozdelenia federálneho štátu Česko-Slovensko na nástupnícke štáty Česko a Slovensko, ktorý sa uskutočnil 1. januára 1993.

Na jar roku 1990 došlo k tzv. pomlčkovej vojne, kde Slováci požadovali názov Česko-Slovensko ale český prezident chcel názov bez pomlčky. Václav Havel sa rozhodol zmeniť názov Československá socialistická republika len vypustením slova socialistická na Československá republika. Potom bol po protestoch SNR prijatý návrh na názov Československá federatívna republika, ktorý sa v ČR písal bez pomlčky a v SR s pomlčkou ako Česko-Slovenská federatívna republika. Toto vyvolalo ostré spory a tak bol prijatý názov Česká a Slovenská Federatívna Republika. Krátky názov štátu sa v ČR písal Československo ale v SR Česko-Slovensko.

V marci 1990 prijala SNR zmenu názvu Slovenská socialistická republika na Slovenská republika. Bol prijatý slovenský znak a aj vlajka SR. Vlajka bola vtedy prijatá ako bielo-modro-červená trikolóra ešte nedoplnená slovenským znakom. Ten bol na vlajku doplnený až v roku 1992.

Mimo tzv. pomlčkovej vojny už v roku 1990 dochádzalo k stretom slovenskej a českej politickej reprezentácie ohľadom kompetencii federácie a zväzových republík.

Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. konverzia zbrojárskej výroby, ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na Považí). Toto spôsobilo v roku 1991 rýchlejší skokový rast nezamestnanosti v SR (z 2% na 12%) ako v ČR.

Niekoľko kôl rokovaní o budúcej ústave federácie a republik končili na mŕtvom bode. Na Slovensku sa v roku 1991 dostala do popredia diskusia o prijatí Deklarácie zvrchovanosti SR. Prijatie tejto deklarácie podporovali HZDS, SDĽ a SNS.

Voľby v júni v roku 1992 skončili tak že vyhralo HZDS 37,26 %, SDĽ 14,70 % a SNS 7,93 %. Tieto tri strany mali teda spolu 59,89 % hlasov. To viedlo dňa 17. júla 1992 k schváleniu Deklarácie o zvrchovanosti SR ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou. Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. "funkčnú federáciu" teda centralizovaný model federácie, presadzovaný českými politikmi a tak došlo k dohode medzi vládou SR a ČR k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty.

Dňa 1. septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR, ČNR 16. decembra 1992 tiež prijala ústavu Českej republiky.

Následne sa federálne zhromaždenie uznieslo že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská Federatívna Republika a že jej nástupnickými štátmi bude Slovenská republika a Česká republika.

Flag of Czechoslovakia.svg Česko-Slovensko (vo svojej dobe väčšinou písané: Československo)

Rakúsko-Uhorsko
(do roku 1918)

(Čechy, Morava, časť Sliezska, severné časti Uhorska (Slovensko a Podkarpatsko)

Československá republika
(1918 – 1938)

Župa Sudetenland a iné územia Nemecka
(1938 – 1945)

„Horná zem“ Maďarska
(1938 – 1945)

Československá republika
(1945 – 1948)

Československá republika
(1948 – 1960)

Československá socialistická republika
(1960 – 1990)

Česko-slovenská federatívna republika / Česká a Slovenská Federatívna Republika
(1990 – 1992)

Česká republika
(od roku 1993)

Slovenská republika
(od roku 1993)

Česko-Slovenská republika s autonómnym Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou
(1938 – 1939)

Protektorát
(1939 – 1945)

Slovenská republika
(1939 – 1945)

(ďalšia) „Horná zem“ Maďarska
(1939 – 1945)

Ukrajinská sovietska socialistická republika
(1945 – 1991)

Zakarpatská oblasť Ukrajiny
(od roku 1991)

Flag of the NSDAP (1920–1945).svg nacizmus

Flag of the Soviet Union.svg 1948 – 1989 satelitom ZSSR

exilová vláda