Antonín Zápotocký
| Antonín Zápotocký | |
| 6. prezident Česko-Slovenska | |
| V úrade 21. marec 1953 – 13. november 1957 |
|
| Predchodca | Klement Gottwald |
| Nástupca | Antonín Novotný |
| Bývalý predseda vlády Česko-Slovenska | |
| V úrade 15. jún 1948 – 14. marec 1953 |
|
| Predchodca | Klement Gottwald |
| Nástupca | Viliam Široký |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 19. december 1884 Zákolany, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 13. november 1957 (72 rokov) Praha, ČSR |
| Politická strana | KSČ |
| Manželka | Marie Zápotocká |
| Pozri aj Politický portál | |
Antonín Zápotocký (* 19. december 1884 Zákolany – † 13. november 1957, Praha) bol česko-slovenský politik. Druhý komunistický prezident Česko-Slovenska.
Život [upraviť]
Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára. Vyučil sa za kamenára, od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače. Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád. Roku 1920 sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč. Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.
V 20. rokoch patril Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení Komunistickej strane Československa, v rokoch 1922–1925 bol generálnym tajomníkom strany. Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny.
V 30. rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory). Organizoval známy štrajk v Moste roku 1932. V druhej polovici 30. rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme. Od roku 1928 pôsobil vo výkonnom výbore Rudej odborovej internacionály. V rokoch 1940 – 1945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Po návrate z tábora roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia. 18. júna až 18. júla 1946 predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu. 15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR.
Prezident [upraviť]
21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky (po zosnulom Klementovi Gottwaldovi). Antonín Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali, známe sú jeho prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady. V prejave sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka – hovorí, že ktokoľvek z poľnohospodárov chce vstúpiť do JRD, môže. Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. Zápotocký preto vzápätí na svoje snaženie rezignoval.
Je zaujímavé sledovať úlohu Zápotockého pri príprave vykonštruovaných procesov so Slánskym – Zápotocký nemohol Slánskeho vystáť už od roku 1929, kedy vrcholil v Komunistickej strane Československa proces boľševizácie (Slánsky rázne presadzoval vylúčenie Zápotockého zo strany).
Úloha Zápotockého je často idealizovaná – býva označovaný za otca robotníkov, človeka z ľudu. Nie je to však celkom pravda. Udalosti po menovej reforme v roku 1953 dokazujú, že Zápotocký dokázal byť tvrdý a neústupčivý voči robotníkom, ktorí dávali najavo nesúhlas s komunistickou vládou,
Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt, na jeho miesto prezidenta nastúpil Antonín Novotný.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonín Zápotocký
|
||||||||||||||
|
|
|||||||