Viktor Pavlenda

Viktor Pavlenda
Biografické údaje
Narodenie	23. január 1928 Katarínska Huta, Česko-Slovensko
Úmrtie	5. júl 1990 (62 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	KSS (KSČ)
Alma mater	Vysoká škola ekonomická v Bratislave
Profesia	akademik, politik
Národnosť	slovenská
Politický portál  Biografický portál

prof. Ing. Viktor Pavlenda, DrSc. (* 23. január 1928, Katarínska Huta – † 5. júl 1990, Bratislava) bol slovenský a česko-slovenský ekonóm, vysokoškolský učiteľ, politik Komunistickej strany Slovenska, poslanec Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia na začiatku normalizácie. Potom odstavený z verejných funkcií. Pôsobil ako rektor VŠE v Bratislave v rokoch 1958 – 1961.

Biografia

Študoval na gymnáziu a do KSS vstúpil v roku 1948. V roku 1951 absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Tu potom pôsobil ako učiteľ a vedecký pracovník až do roku 1969. Bol ekonómom, ktorý vďaka dostupnosti dôverných ekonomických materiálov dospel ku kritickému postoju k hospodárskej politike Československa, kritizoval aj koncept povojnovej industrializácie Slovenska a centralizačné snahy československej vlády. Po roku 1962, teda po krachu tretej päťročnice bol členom tímu pripravujúcich reformy československej ekonomiky.

Počas Pražskej jari v roku 1968 patril k stúpencom reformného prúdu v KSS a zástancom federalizácie ČSSR. Už na jar 1968 sa profiloval ako stúpenec federalizácie aj v ekonomickej oblasti a kritizoval iných československých ekonómov (Ota Šik) za zotrvávanie na premise jednotnej ekonomiky. Počas nasledujúcich mesiacov pôsobil ako predseda komisie pre prípravu federácie pri ÚV KSS. Počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol v auguste 1968 krátko internovaný okupačnými jednotkami. Potom bol účastníkom delegácie, ktorú prezident Ludvík Svoboda vzal na rokovanie do Moskvy za unesenými vrcholnými politikmi ČSSR.

V rokoch 1958 – 1970 sa uvádza ako účastník zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Zastával aj posty v celoštátnej komunistickej strane. Vysočanský zjazd KSČ ho zvolil za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Do ÚV KSČ potom bol formálne kooptovaný 31. augusta 1968. Na post rezignoval v apríli 1970. V auguste 1968 bol tiež členom predsedníctva ÚV KSČ.

Po vykonaní federalizácie Československa zasadol v januári 1969 do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Do federálneho parlamentu ho nominovala Slovenská národná rada, v ktorej tiež zasadal. Vo FS zotrval do apríla 1970, kedy rezignáciou na kreslo v SNR prišiel aj o mandát vo FS. V januári 1970 už bola jeho politická pozícia oslabená, ale Pavlenda sa ešte zúčastnil porady slovenských vládnych a straníckych orgánov o korekciách zákona o federácii (ktoré fakticky obmedzovali právomoci národných republík). Historik Jan Rychlík uvádza, že Pavlenda miesto, aby dôstojne mlčal, snažil sa ešte na poslednú chvíľu zachrániť svoju kariéru tým, že sa verejne dištancoval od reformných názorov z roku 1968. O šesť dní neskôr však bol predsedníctvom ÚV KSČ uvoľnený „na vlastnú žiadosť“ z funkcie člena predsedníctva a člena sekretariátu ÚV KSS.

V roku 1971 bol vylúčený z KSČ a označený za pravicového oportunistu. V rokoch 1970 – 1971 bol odsunutý na post československého veľvyslanca vo Švédsku, odkiaľ bol odvolaný už po roku v dôsledku straty členstva v KSČ. Od roku 1971 pracoval v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí v Bratislave. Po vylúčení z KSČ bol sledovaný agentmi ŠtB (2. odboru XII. správy ŠtB v Bratislave).

Po Nežnej revolúcii sa ešte krátko vrátil do verejného života. Zasadol v skupine Nezávislé združenie ekonómov Slovenska, kde nadviazal na svoje názory z roku 1968 a propagoval samostatný scenár hospodárskej transformácie pre Slovensko.

Externé odkazy

• Viktor Pavlenda v parlamente