Sadra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sadra je súhrnný názov pre rôzne hydráty síranu vápenatého (CaSO4 · n H2O).

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrába sa z prírodného nerastu - sadrovca. Pri zahrievaní sadrovca tento stráca postupne kryštálovú vodu a podľa výšky teploty nadobúda rôzne vlastnosti:

  • Pri teplote do 120 °C vzniká hemihydrát (CaSO4 · ½ H2O), ktorý po zmiešaní s vodou postupne tuhne.
  • Pri teplote od 120 °C do 170 °C vzniká štukatérska sadra (sochárska sadra), ktorá obsahuje asi 3–5 % vody. Po zmiešaní s vodou vzniká opätovne dihydrát (CaSO4 · 2 H2O), vzniká teplo, sadra tuhne a zväčšuje svoj objem asi o 1 %.
  • Pri teplote 300–600 °C vzniká prepálená sadra, ktorá po zmiešaní s vodou netuhne.
  • Pri teplote nad 600 °C vzniká stavebná sadra, ktorá po zmiešaní s vodou tuhne až po 24 hodinách a nezväčšuje pri tom svoj objem. Je tvrdá a dobre odoláva poveternostným vplyvom.
  • Pri teplote nad 1 000 °C v zmesi s hydraulickými zlúčeninami nadobúda vlastnosti cementu.
  • Pri ešte vyšších teplotách vzniká anhydrit, ktorý po zmiešaní s vodou netuhne.

Pigment[upraviť | upraviť zdroj]

Sadra sa používa ako maliarsky pigment, pridáva sa do lacnejších olejových farieb, pretože skoro vôbec nemení ich odtieň. Vo väčšom množstve však zmenšuje kryciu mohutnosť farby a mení pomer pigmentu a oleja.