Katarína Alexandrijská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätá Katarína Alexandrijská
Michelangelo Caravaggio 060.jpg
Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid
Narodenie 3. storočie, Alexandria
Úmrtie okolo 307, Alexandria
Atribúty zlomené koleso, meč, palma, ľalia, koruna na hlave, kríž
Patronát mladých dievčat, manželiek, učiteľov, študentov, teológov, filozofov, advokátov, notárov, univerzít, knižníc, nemocníc, ošetrovateľov, kolárov, hrnčiarov, mlynárov, lodníkov, obuvníkov
Cirkev rímskokatolícka cirkev, východné cirkvi, protestantské cirkvi
Sviatok 25. november (rímskokat. cirkev), 24. november (vých. cirkvi)
Portal.svg Biografický portál

Svätá Katarína Alexandrijská bola podľa legiend kresťanskou pannou a mučeníčkou, žijúcou v 4. storočí.

Ide do istej miery o apokryfnú postavu, ktorej život a skutky sa zakladajú iba na legendách. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxentia (vládol v rokoch 306 – 312).

Svätá Katarína v legendách[upraviť | upraviť zdroj]

Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aicateriné, t. j. „stále čistá“. Z toho sa odvodzoval starý latinský tvar mena Ecaterina a pravdepodobne aj ruské Jekaterina.

Najznámejšia legenda o svätej Kataríne vraví, že ako kresťanská veriaca verejne protestovala u cisára Maxentia proti uctievaniu pohanských modiel. Cisár dal zavolať päťdesiat najváženejších učencov a filozofov, ktorí mali za úlohu vyvrátiť jej vieru. Kataríne, napriek jej mladému veku, sa však podarilo pred filozofmi svoju vieru obhájiť a dokonca ich presvedčila aby sa obrátili na kresťanstvo. Keď učenci priznali pred cisárom svoj neúspech, dal ich okamžite všetkých popraviť. Napriek Kataríninmu víťazstvu bola i ona napokon mučená a popravená. Predchádzala tomu však cisárova ponuka na sobáš. Katarína sa však odvolala na Ježiša Krista, ktorému sa sľúbila, a ponuku odmietla. Nasledovalo väzenie a mučenie. Ešte vo väzení obrátila na kresťanstvo cisárovu manželku a dvesto vojakov.

Maxentius sa rozhodol Katarínu zlomiť na kolese s vyčnievajúcimi hrotmi. Pri mučení sa však koleso zlomilo a preto rozhodol meč, ktorým bola sťatá. Koleso ako nástroj jej múk sa stalo Kataríniným hlavným atribútom, s ktorým býva najčastejšie zobrazovaná. Prostredníctvom neho sa svätá Katarína stala patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu (mlynári, kolári, lodníci a pod.).

Kult svätej Kataríny[upraviť | upraviť zdroj]

Kult svätej Kataríny je od najstarších čias veľmi rozšíreným a zasiahol takmer celý kresťanský svet. Jeho prvotným strediskom sa stal známy Kláštor svätej Kataríny na Sinajskom polostrove. Kláštor patriaci gréckej ortodoxnej cirkvi hojne navštevujú pútnici, ktorým ukazujú údajný Katarínin hrob. Podľa povesti ostatky svätice odniesli po jej smrti anjeli práve na horu Sinaj, kde ich pochovali. Pri jej hrobe sa zastavovali aj križiaci, ktorí sa od počiatku druhého tisícročia vydávali k Svätému hrobu.

O popularite a význame kultu svätej Kataríny svedčí množstvo kostolov zasvätených tejto svätici. Aj na Slovensku je ich hojný počet; k veľmi známym patria napr. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej na Mestskom hrade v Kremnici, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Banskej Štiavnici, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Handlovej, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Smolníku. V Česku k známym kostolom patria napr. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Olomouci, veľmi významnou pamiatkou románskeho slohu je Rotunda svätej Kataríny v Znojme.

Svätá Katarína Alexandrijská bola dlhý čas druhou najuctievanejšou nebeskou postavou (hneď po Panne Márii). Patrí medzi štrnásť svätých pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Barborou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien.

Svätá Katarína v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Svätá Katarína býva častým umeleckým námetom a to už od najstarších čias. Mnoho veľkých svetových maliarov sa inšpirovalo pri tvorbe jej legendou (Fra Angelico, Raffael, Lorenzo Lotto, Correggio, Lucas Cranach starší, Peter Paul Rubens); k známym dielam patrí freska Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom od renesančného maliara Pinturicchio (v Apoštolskom paláci vo Vatikáne) zachytávajúca ústrednú scénu svätokatarínskej legendy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]