Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Katarínka, ruina budovy kostola
Priechod pod vežou kostola
Pohľad na vežu

Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia nachádzajúcich sa v pohorí Malé Karpaty pri obci Dechtice v Trnavskom kraji.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice. Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Chodník pokračuje k zrúcaninám hradu Dobrá Voda.

Poloha kostola: 48°33′18″S 17°32′08″V / 48.55500°S 17.53556°V / 48.55500; 17.53556, nadmorská výška: 324 m n. m.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Od hranice CHKO Malé Karpaty je prístup možný iba peši.

  • Cesta peši z Naháča na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 40 min.
  • Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Ďalej je zákaz vjazdu.
  • Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod. 20 min.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory a obce a stavba začala chátrať.

Najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky - chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny.
  • 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
  • 21. december 1618 - majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva v chtelnickom kaštieli zakladaciu listinu pre kláštor františkánov
  • 1646 - obnova a prestavba - rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I.
  • 1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
  • 1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tököliho
  • 9. január 1701 - znovuvysvätenie kostola po vražde lichtenštajnského vojaka rozhnevaným davom pri náslilnej verbovačke počas púte (1697)
  • 9. september 1710 - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci už vtedy slovenčinou - Benignus Smrtník, autor diela "Kunšt dobre umríti".
  • 1782 - naháčsky farár Juraja Fándlyho sa sťažuje na neďaleký kláštor sv.Kataríny. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z r.1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
  • 22. júl 1786 - cisár Jozef II. - ruší kláštor sv. Kataríny, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
  • 10. február 1787 - poslední rehoľníci vysťahovaní
  • 1788 - 1792 - opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál
  • 10. máj 1995 - založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke. V lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov

Malokarpatská úzkorozchodná lesná železnica[upraviť | upraviť zdroj]

V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici (1898 - 1960), ktorej trasa Smolenice - Dobrá Voda viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely. Koľajisko sa bude postupne rozširovať s výhľadom na napojenie na trasu pôvodnej dráhy.

Začiatok letných prác na konzervácii kostolnej veže v roku 2005.

Záchrana Katarínky[upraviť | upraviť zdroj]

S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum.

Udalosti v súčasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1996 – Začiatok konzervačných prác na múroch kláštora.
  • 19972000Archeologický výskum, konzervácia základov barokovej kaplnky pred kostolom.
  • 2000 – Objavený a konzervovaný vstup do kláštora.
  • 20002001 – Objavená, preskúmaná, vyčistená a prekrytá krypta v lodi kostola.
  • 20032005 – Objavené a preskúmané základy gotickej kaplnky v presbytériu kostola - archeologický výskum.
  • 2004 – Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv. Tekly a torzom anjela.
  • 2005 – Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža. Staticky zaistené prasknuté nárožie, kde hrozilo zrútenie časti veže.
  • 20062009 – Zakonzervované bočné múry kostola vysoké 12 metrov vrátane rekonštrukcie pilierov a okien.
  • 2010 – Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže. Kresali sa trámy na opravu podlaží veže a na spôsob historických zdvíhacích zariadení sa skonštruoval ručne kresaný rumpál na dvíhanie ťažkých bremien do veže.
  • 2011 – Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov. Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23x23 cm a siedmy prievlak pod nimi 25x25 cm.
  • 2012 – Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie. Zakonzervovaná východná časť štítu kostola.
  • 2013 – Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou. Zakonzervovaná časť kláštora, rekonštrukcia záklenku a biosanácia murív.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°33′18″S 17°32′08″V / 48.5550°S 17.5356°V / 48.5550; 17.5356