Rotunda svätej Kataríny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rotunda svätej Kataríny

Rotunda svaté Kateřiny je rotunda v areáli přemyslovského hradu v Znojme. Je jednou z mnohých rotúnd postavených v ranom stredoveku na území Moravy a Čiech, od ostatných sa líši zachovanými nástennými maľbami z roku 1134. Tieto maľby sú výnimočné v celom románskom umení Európy svojim zameraním na ideológiu štátu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologický výskum doložil, že už v dobe bronzovej bola lokalita osídlená. Priamo na mieste dnešnej rotundy boli objavené stopy ľahšieho, do skaly zasekaného objektu. Je možné, že skalnatá vyvýšenina mala už v tejto dobe kultovú funkciu.

Románska rotunda Nanebovzatia Panny Márie v Znojme bola založená veľmi pravdepodobne ako súčasť znojemského hradu, a to uprostred rozsiahleho predhradia. Predpokladalo sa, že bola ako súčasť zmieneného hradu vybudovaná Břetislavom I., buď počas jeho moravskej alebo neskoršej českej vlády, najskôr však v roku 1019, kedy Přemyslovci dobyli Moravu. Zatiaľ nebola povrdená možnosť, že rotunda i celý hrad boli vybudovaní až v druhej polovici 11. storočia, ale až v dobe, kedy bola Morava rozdelená na tri údelné přemyslovské kniežatstvá (Brněnské, Znojemské a Olomoucké). Väčšina novších vedeckých výskumov prichádza k záveru, že rotunda i maľby vznikli v 1. polovici 12. storočia za vlády kniežaťa Konráda Znojemského, vrátane zasvätenia svätej Kataríne Alexandrijskej.

Ani funkcia rotundy nie je úplne jasná, ale predpokladá sa, že slúžila ako hradná kaplnka. Existenciu tribúny typickej pre vlastnícky kostol mala podľa predpokladu, ktorý sa nepotvrdil, nahrádzať vyvýšená podkovovitá „lavica“, ktorej zvyšky neboli nájdené pri archeologickom výskume stavby, ktorý sa však riadil len vtedy publikovanou literatúrou.

Nápis v omietke

Pri reštaurátorských prácach v roku 1947 bol objavený v omietke vyrytý latinský nápis. Vzhľadom na jeho čiastočné poškodenie a bežnú prax vynechávania hlások nie je interpretácia nápisu jednoznačná. Podľa prevládajúceho výkladu sa však uvádza, že v roku 1134 knieža Konrád II. Znojemský, druhý zakladateľ, upravil štatút svätyne Panny Márie a zasvätil ju svätej Kataríne. Nápis je jediným písomným dokladom o pôvodnom zasvätení rotundy Panne Márii, jeho zmysel a datácia e dosť nejasná, v každom prípade vznikol asi v druhej polovici 13. storočia, pravdepodobne ako opis staršieho originálneho textu.

Po povýšení Znojma na mesto bola stavba v roku 1226 ako filiálny kostol podriadená farskému kostolu svätého Mikuláša. Od roku 1287 bola filiálnym kostolom farskému kostolu svätého Michala, ktorý (vrátane rotundy) v roku 1320 Jindřich z Lipé odstúpil kláštoru mníšok svätej Kláry. V roku 1551 získalo faru u svätého Michala mesto, ktorému následne klarisky v roku 1555 predali i rotundu. Nie je úplne jasné, aké bolo jej využitie v nasledujúcom období.

V roku 1710 bol v predhradí zriadený meštiansky pivovar pri ktorého budovaní boli zbúrané všetky budovy okrem rotundy (označenej ako Heidentempl = pohanský chrám) a veľmi starej osembokej Lúpežnickej veže (Räuberturm). Na konci 18. storočia bol v rotunde chliev a v roku 1830 boli vykonané stavebné úpravy po ktorých rotunda slúžila ako tančiareň a výčap piva. K roku 1879 tu je doložená košikárska dielňa. V roku 1888 bola rotunda rekonštruovaná a následne, v rokoch 1891 – 1893 boli prvý raz reštaurované maľby. Ďalšie reštaurovaní malieb bolo v rokoch 1938, 1947 – 1949,1969 a 1971. Mladšie stavebné úpravy rotundy boli vykonané v rokoch 1966, 1991 a 2006.

Vznik malieb[upraviť | upraviť zdroj]

Oráčska scéna v 3. páse

Príčiny vzniku výnimočných malieb obsahujúcich panovnícky cyklus v rotunde, nachádzajúcej sa na samom okraji štátneho územia, neboli nikdy jednoznačne zistené. Často uvádzaná teória je, že český vojvoda Soběslav I. nezískal trón v roku 1125 právom (podľa starešinského zákona Břetislava I.), preto sa snažil si vládu poistiť a počas prvých rokov vlády dal zatknúť a uväzniť všetkých ostatných Přemyslovcov, aby sa žiadny z nich nemohol hlásiť o trón. Pražský trón sa tiež snažil zaistiť svojim synom navzdory starešinskému rádu. Soběslav tiež vládol bez ohľadu na mienku veľmožov, ktorí proti nemu v roku 1130 pripravili spiknutie s úmyslom ho zabiť. Povstanie síce bolo odhalené a jeho strojcovia potrestaní, ale Soběslav bol nútený zmeniť spôsob vládnutia. Zmieril sa s ostatnými Přemyslovcami, moravským vrátil ich údely. Zblížil sa viac s Konrádom Znojemským, lebo ten mal podľa starešinského zákona po Soběslavovi nastúpiť na trón, a uzavrel s ním dohodu, podľa ktorej dostal Konrád prísľub nástupníctva po Soběslavovi výmenou za opatrovníctvo Soběslavových synov, ktorým mal po sebe zaistiť trón. Táto dohoda bola uzavretá pravdepodobne pri príležitosti svadby Konráda a Márie Srbskej (dcéry srbského vládcu Uroša I.) na znojemskom hrade v roku 1134. Následná výmaľba rotundy postavami přemyslovských panovníkov a povestí o vzniku dynastie (a štátu) mala symbolizovať Konrádov nárok na pražský trón.

Iné teórie dávajú maľby do súvislosti s oslavami storočného výročia panovania Přemyslovcov na Morave, alebo ako zdôraznenie princípu Translatio Regni, tedy prenesenia koruny z Veľkej Moravy do přemyslovských Čiech. Tento princíp mal podporiť snahu o získanie a vysvetliť pôvod kráľovského titulu (veľkomoravský Svätopluk I. bol už pápežom titulovaný ako kráľ, Vratislav II. získal titul pre přemyslovský rod o dve storočia neskôr), rovnako ako zdôvodniť nárok na pražské arcibiskupstvo (získal ho až Luxemburgovec Karol IV.).

Opis rotundy[upraviť | upraviť zdroj]

Rotundu tvorí valcová loď ku ktorej je na východe pripojená apsida. Je postavená na vyvýšenom skalnom výbežku a je neobvyklá i tým, že sa do nej vstupuje po schodišti. Interiér osvetľujú drobné románske okienka. Murivo netvorí klasické románske kvádriky, ale nepravidelné tmavé lomové kamene, ktoré sú však veľmi starostlivo riadkované. V murive sa dochovali zamurované kapsy, podľa niektorých historikov slúžiac na ukotvenie trámov lešenia.

Až do 18. storočia bola na streche lucerna (t. j. samostatne zastrešený a oknami opatrený architektonický prvok), ktorá pritom preukázateľne neslúžila na osvetlenie interiéru rotundy, pretože v klenbe rotundy bolo len sedem malých otvorov symbolizujúcich spolu s holubicou Zoslanie ducha svätého.

Interiér rotundy je celoplošne pokrytý mimoriadne cennou románskou maliarskou výzdobou (1134).

Popis malieb[upraviť | upraviť zdroj]

Maľby maľované technikou secco, teda do suchej omietky, zapĺňajú celú plochu vnútorných stien rotundy v apside i hlavnej lodi od podlahy až do kupole a sú usporiadané v niekoľkých súbežných pásoch. Práve maliarska výzdoba je to, čo robí z rotundy tak jedinečnú pamiatku. Identifikácia jednotlivých svetských postáv je je však dosť nejasná, i medzi historikmi existuje rada odlišných teórii. Snahou je podľa atribútov postáv (plášte, kopije, práporce, štíty, pokrývky hlavy /helmice, čelenka, myrta/ a pod.), ich vzájomných postojov a umiestnení na čestných, či menej čestných miestach, identifikovať jednotlivých panovníkov, prípadne mýtické kniežatá, alebo moravských údelníkov. Väčšinu mien vzťahujúcich sa k maľbám je teda nutné brať s istou obozretnosťou.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Friedl, A.1966 Přemyslovci ve Znojmě, Praha
  • Hašek, V. / Konečný, L./ Tomešek, J./Unger, J.2009, Nedestruktivní metody průzkumu románských sakrálních staveb na Moravě, Brno
  • Konečný, L.1984-1985 Znojmo, kaple Nanebevzetí P. Marie a sv. Kateřiny. In: Výzkum románské architektury na Moravě IV. SPFFBU, F 18-29, Brno; 29 – 41
  • Krzemienska, B, Moravští Přemyslovci ve znojemské rotundě, Ostrava 1985
  • Kučková, Š., Hynek, R., Kodíček, M.2007 Identifikace proteinových komponent v omítkách rotundy sv. Kateřiny ve Znojmě, VSA 1/2007, Brno; 173 - 176
  • Mencl, V.1959, Architektura předrománských Čech, Umění 7, Praha; 349

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°51′19″S 16°02′37″V / 48.855411°S 16.043504°V / 48.855411; 16.043504

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rotunda svaté Kateřiny na českej Wikipédii.