Antonio Allegri da Correggio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Antonio Allegri da Correggio
Antonio Allegri da Correggio
taliansky renesančný maliar

Narodenie august 1489
Correggio
Úmrtie 5. marec 1534
tamtiež

Antonio Allegri da Correggio (* august 1489, Correggio – † 5. marec 1534 tamtiež) bol taliansky renesančný maliar parmskej školy. Maľoval v štýle neskorej renesancie a manierizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Antonio Allegri sa narodil v Correggiu, malom lombardskom mestečku blízko Reggio Emilia. Dátum jeho narodenia je neistý. Jeho otec bol obchodníkom. V rokoch 15031505 pracoval v dielni maliara Francesca Bianchi Ferrary v Modene a zrejme poznal aj práce klasických maliarov tohto obdobia Lorenza Costu a najmä Andrea Mantegnu, ktorých vplyv je v jeho prvých prácach zjavný.

Do roku 1516 žil striedavo v Correggiu a Modene. V tom čase vznikli vstupné maľby v kostole sv. Ondreja v Mantove a známy obraz Madony pre kláštor sv. Františka, ktorý je v drážďanskej galérii. Pravdepodobne navštívil aj Rím, pretože na jeho Nanebovstúpení Pána v kupole chrámu sv. Jana Evanjelistu v Parme a na Nanebovzatí Panny Márie v kupole parmskej katedrály je zreteľný vplyv Michelangelov a Raffaelov.

Correggio sa presťahoval do Parmy a v roku 1519 sa tu oženil s Girolamou Francescou di Braghetis, ktorá rovnako ako Antonio pochádzala z Corregia. Manželstvo netrvalo dlho, Girolama v roku 1529 zomrela. Z tohto obdobia pochádzajú obrazy Madona s dieťaťom a sv. Jánom a Kristus sa lúči s matkou.

Nanebovzatie Panny Márie, kupola dómu v Parme

Prvou Correggiovou veľkou zákazkou bola maľba stropu súkromného salónu matky predstavenej kláštora sv. Pavla v Parme. Strop vyzdobil rozkošnými malými cherubínmi a neskôr tento námet použil aj pri výzdobe paláca Villa Farnesina v Ríme. Potom vytvoril pre chrám sv. Jana Evanjelistu iluzionistický obraz Venie svätého Jána na Patme a pre parmskú katedrálu Nanebovzatie Panny Márie, obraz pozoruhodný množstvom postáv a neobyčajným využitím perspektívy. Iným majstrovským dielom sú obrazy Nárek a Utrpenie štyroch svätých (Národná galéria v Parme). Najmä druhý z nich je pozoruhodný takmer barokovou kompozíciou.

Mytologické motívy použil Correggio už pri práci v parmskom kláštore sv. Pavla plne však túto tému rozvinul na objednávku Fridricha II. Gonzagu, pre ktorého vytvoril štyri čisto mytologické obrazy na tému Ovídiových Metamorfóz. Pôvodne mali tvoriť výzdobu Gonzagovho paláca, ale Gonzago ich venoval cisárovi Karolovi V..

Zomrel v Parme 5. marca 1534 a je pochovaný v kostole sv. Františka.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Antonio Allegri Correggio v sebe spojoval snahy najlepších súčasných maliarov a predznamenal ciele barokového umenia. V Correggiovom diele sa miesia kresťanské a antické témy. Koncepcia obrazov je dynamická a dôležitú úlohu hrá farba a svetlo. Od klasickej formálnej dokonalosti tvarov a prísnej kompozície prechádza k novej kráse spočívajúcej v priamom pôsobení diela na rozumové a citové stránky diváka.

Významné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Jupiter a Io (Viedeň)
  • Madona (1512-14) - Castello Sforzesco, Miláno
  • Klaňanie troch kráľov (1516-18)- Brera, Miláno
  • Ecce Homo - National Gallery, Londýn
  • Mystická svadba sv. Kataríny (1510-15) - National Gallery of Art, Washington
  • Madona so svätým Františkom (1514) - Gemäldegalerie, Drážďany
  • Madona del Latte - Museum, Budapešť
  • Madona s dieťaťom a sv. Jánom (1516) - Museo del Prado, Madrid
  • Odpočinok na úteku do Egypta (1517) - Galleria degli Uffizi, Florencia
  • Klaňanie dieťaťu (1518-20) - Galleria degli Uffizi, Florencia
  • Madona so svätým Hieronymom (1522) - Galleria Nazionale, Parma
  • Snímanie z kríža (1525) - Galleria Nazionale, Parma
  • Noli me Tangere (1525) - Museo del Prado, Madrid
  • Madonna della Scodella (1525-30) - Galleria Nazionale, Parma
  • Svätá noc (1528-30) - Gemäldegalerie, Drážďany
  • Kupidova výchova (1528) - National Gallery, Londýn
  • Venuša a Kupid so satyrom(1528) - Musée du Louvre, Paríž
  • Madona so sv. Jurajom (1530-32) - Gemäldegalerie, Drážďany
  • Ganymede zvedená orlom (1531-32) - Kunsthistorisches Museum, Viedeň
  • Jupiter a Io (1531-32) - Kunsthistorisches Museum, Viedeň
  • Léda s labuťou (1531-32) - Staatliche Museen, Berlín
  • Danaé (1531) -, Galleria Borghese, Rím
  • Alegória mravnosti (1532-1534) - Musée du Louvre, Paríž

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BEVILACQUA, Alberto: L'opera completa del Correggio. Milano : Rizzoli, 1970.
  • BODMER, Heinrich: Correggio und die Malerei der Emilia. Wien : Deuticke, 1942.
  • Kol. autorov: Encyklopedie umění renesance a baroku. Praha : Odeon, 1970. 475 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]