Hajtovka
| Hajtovka | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Tatry |
| Nadmorská výška | 525 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 3,05 km² (305 ha) |
| Obyvateľstvo | 78 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 25,57 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1427 |
| Starosta | Pavol Nosek[2] (SNS, KDH, SMER, SDKÚ-DS) |
| PSČ | 065 45 (pošta Plavnica) |
| ŠÚJ | 526703 |
| EČV | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| E-mailová adresa | pnosek@azet.sk |
| Telefón | 0903141584 |
| Fax | 052/4393382 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Hajtovka je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Dejiny [upraviť]
Obec bola založená na zákupnom práve v druhej polovici 14. storočia. Najstaršia správa o obci je z roku 1427 v súpise Šarišskej stolice a spomína sa pod názvom Ayathuagasa. Z tohto maďarského názvu dediny v zmysle Hajtova Poruba je základom vytvorenia názvu obce. Obec patrila k plavečskému panstvu. V roku 1456 sa poddaní vzbúrili proti poddanským ťarchám a krutému vykorisťovaniu. Po roku 1490 sa obec dostala do rúk Zápoľských. V 16. storočí sa uvádza ako ich majetok „Haythofka“. Roku 1505 kňažná Hedviga predala plavečský hrad aj s 36 dedinami, medzi nimi aj Hajtovku. Z neznámych príčin koncom 15. a začiatkom 16. storočia zanikla. K novému osídleniu došlo až koncom 16. začiatkom 17. storočia. Obec v minulosti mala výhodnú polohu pri rieke Poprad, ktorá bola splavná od Podolínca a bola významnou obchodnou cestou do Poľska. Hajtovka na tejto obchodnej ceste mala sklad nápojov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a živili sa aj lovom rýb v rieke Poprad. Okolitý ľud ich nazýval rybármi, aj na pečatidle z roku 1868 je zobrazený rybár loviaci rybu. Začiatkom 20. storočia dochádza k masovému vysťahovalectvu hlavne do Spojených štátov a Kanady. Zlé pomery obyvateľstva sa rapídne zhoršili po vypuknutí 1. svetovej vojny. Na rôznych frontoch bojovalo 28 Hajtovčanov, 5 z nich padli na frontoch. Po roku 1920 obec administratívne patrila pod správu ObÚ v Starej Ľubovni a v jeho rámci do podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V roku 1938 vyhlásenie autonómie SR 6. októbra 1938 sa obec Hajtovka pripojila k hnutiu za pripojenie východného Slovenska k zakarpatskej Ukrajine. Po celý čas obyvatelia Hajtovky pomáhali ilegálnym pracovníkom a prenasledovaným fašizmom. Obec v období vojny prežívala ťažké chvíle. Obec bola oslobodená 31. januára 1945 sovietskou armádou.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Pavol Nosek je v zozname. Dostupné online.
Externé odkazy a zdroj [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
