Ľubotín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°15′42″S 20°52′38″V / 49.261667°S 20.877222°V / 49.261667; 20.877222
Ľubotín
obec
Dom nadeje Lubotin 01.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Nadmorská výška 492 m n. m.
Súradnice 49°15′42″S 20°52′38″V / 49.261667°S 20.877222°V / 49.261667; 20.877222
Rozloha 10,84 km² (1 084 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 377 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 127,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka r.1330
Starosta Jozef Havrila[3] (SDKÚ-DS, KDH)
PSČ 065 41
ŠÚJ 526878
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Na rovni 302/12
E-mailová adresa obeclubotin@stonline.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Ľubotín
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.lubotin.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ľubotín je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na križovatke ciest medzi Prešovom, Bardejovom a Starou Ľubovňou. Je vzdialená asi 40 km severozápadne od Prešova.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Jarková, Železničiarska, Hlavná, Kapacká, Majne, Hliník, Školská, Na rovni,

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká rieka Ľubotínka, ktorá sa pár kilometrov ďalej vlieva do rieky Poprad.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia správa o dedine je z r. 1330, keď jej farárom bol Štefan de Lubentin. Sídlisko však jestvovalo dávno predtým. Svedčí o tom skutočnosť, že potok Ľubotín /Lybicin, Lybethin, Lubetin/, ktorý bol odvodený od názvu sídliska, sa uvádza pri vymedzení majetkov šľachtica Rikolfa a jeho syna Spišskou kapitulou v rokoch 1287, 1296, 1302 a v listine kráľa Karola Róberta z r. 1312, ktorou daroval západnú časť doliny Ľubotínky Rikolfovi. Listiny však dedinu menovite neuvádzajú. Stará dedina jestvovala už pri donácii majetku Kamenica. Podľa metácie ľubotínsky majetok východne od potoka konc. 13. st. patril panstvu Kamenica. V písomnostiach zo 14.-16. st. sa vyskytuje vo viacerých fonetických obmenách pod názvom Ľubotín. Staroslovenský názov /od Ľubota/ a rozvinutosť dediny svedčia o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám na okolí jestvujúcim pred 11. st. Umiestnenie strážnej družiny Polovcov konc. 11. st. a vznik Plavča predpokladá staršie dediny, akými v jeho susedstve boli Ľubotín a Plavnica. Dedina zač. 14. st. zrejme spustla. V 1. pol. 14. st. z iniciatívy feudálnych pánov sa usadili noví usadlíci so šoltýsom /dokladá to jeho existencia v r.1349/ na základe zákupného-nemeckého práva. Šoltýsi v dedine pôsobili do polovice 16. st. V dedine bol zač. 14. st. kostol, ktorý jestvoval v 15. a pravdepodobne aj v 16. st. Od 13. st. do polovice 16. st. bola nepretržite vo vlastníctve šľachticov z Kamenice, neskôr Dežofiovcov ako majetková súčasť kamenického panstva. R. 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 17 port. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ďalší stratili pozemky a stali sa želiarmi. V r. 1600 sídlisko pozostávalo z 12 poddanských domov, mlyna, školy, kostola a fary. Koncom 16. st. Ľubotín bol stredne veľkou dedinou výlučne s poddanským obyvateľstvom. R. 1787 mala 59 a r. 1828 75 domov. Bol tu soľný sklad a prístavište pre plte. 1. 5.1873 obec získala železničné spojenie otvorením prevádzky na železnici Prešov-Orlov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, tkaním, furmankou a obchodovali s obilím. Aj po r. 1918 zostali pri tradičných zamestnaniach. V obci boli píly a vyhne. 17. augusta 1944 partizáni vyhodili do povetria železničný most. Obec bola oslobodená 22. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 9. 2.1945 – predseda Michal Diňa, podpredseda Ján Dvorščák, tajomník Jozef Hoclár. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 393 hlasov získala 358, KSS 33, Strana práce 1. JRD založené r.1951, prešlo k ŠM Lipany, od 1970 hospodárstvo patrilo k ŠM Stará Ľubovňa, po delimitácii ŠM 31.12.1975 JRD Ľubotín. R. 1969 bola k obci pričlenená osada Podpila, vyčlenená z obce Plaveč. Po oslobodení postavená základná škola /1958/, materská škola /1974/, zdravotné a obchodné stredisko, budova obecného úradu /1990/, športový štadión /1992/, pošta, budova VEZ, Vzorodev, budova polície, nové komunikácie, autobusové nástupište, bytové jednotky, rodinné domy, uskutočnená regulácia potoka a ďalšie stavby.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má 1377 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Dom nádeje Ľubotín 49°15′27.7″S 20°52′50.88″V / 49.257694°S 20.8808000°V / 49.257694; 20.8808000
Dom nádeje je situovaný na okraji obce Ľubotín v pomerne veľkom svahu v areáli jestvujúceho cintorína na pozemku prístupnom zo štátnej cesty. Jedná sa o monolitický jednopodlažný objekt nepravidelného štvorcového pôdorysu s kombinovanou šikmou strechou vychádzajúcou zo základného ihlana. Zo všetkých strán ihlanu vychádzajú rovnostranné sedlové strechy s jemným členením. Vstup do objektu je riešený krytým závetrím cez zádverie priamo do smútočnej siene. Východ z nej je z pravej strany, priamo k vstupu na cintorín. Na ľavej strane je samostatný vstup do bočnej miestnosti a do sociálnych zariadení. Miestnosť s chladiacim zariadením sa nachádza v ľavej zadnej časti. Veľký dôraz pri návrhu smútočnej siene bol kladený na čelnú stenu ktorej dominantou je veľký drevený kríž. Dom nádeje Ľubotín bol požehnaný 7. 12. 2005. So stavbou sa začalo v roku 2004.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol mena Panny Márie
Kostol Mena Panny Márie
Sakrálnou pamiatkou obce je jednoloďový rímskokatolický kostol mena Panny Márie z roku 1905 s predstavenou vežou. Kostol je napodobeninou románskeho slohu. Vnútornú časť kostola tvorí jedna loď na priečelí s oltárom, na ktorom vynika obraz Panny Márie stojacej na hlave hadovi. Po bokoch obrazu sa nachádzajú sochy súvisiace s motívom obrazu. Po pravej strane obrazu je súsošie Svätého Jozefa s Ježišom v náručí. Po ľavej strane Svätá Anna (matka Panny Márie) s malou Máriou. Pýchou kostola je chór z historickým príšťalovým, jednomanuálovým orgánom, z roku 1906. V exteriéri kostola nad vchodom po bokoch, vo výklenkoch sa nachádzajú obnovené sochy Svätého Cyrila a Metoda.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V dedine sa nachádza veľká autobusová zastávka a železničná stanica na trati Plaveč – Prešov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Havrila je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]