Ruská Voľa nad Popradom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°17′51″S 20°56′16″V / 49.297500°S 20.937778°V / 49.297500; 20.937778
Ruská Voľa nad Popradom
obec
Ruská Voľa nad Popradom cerkiew 15.08.08 p.jpg
Cerkev Ruská Voľa nad Popradom
Vlajka Ruska Vola nad Popradom.jpg
Vlajka
Ruska vola nad popradom erb.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Šariš
Nadmorská výška 515 m n. m.
Súradnice 49°17′51″S 20°56′16″V / 49.297500°S 20.937778°V / 49.297500; 20.937778
Rozloha 6,02 km² (602 ha) [1]
Obyvateľstvo 96 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 15,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1357
Starosta Miroslav Tomčo[3] (SMER, KSS)
PSČ 065 42 (pošta Čirč)
ŠÚJ 526991
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Ruská Voľa nad Popradom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: ruskavolanadpopradom.webnode.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ruská Voľa nad Popradom je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Nachádza sa na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom, ktorú rozdeľuje Smrečný potok pri poľskej obci Leluchów. V dedine sa zlučujú dva potoky, a to Pálený potok, ktorý vyviera vo výške približne 885 m n. m. a Chotárny potok, ktorý vyviera vo výške približne 1 007 m n. m.. Pálený a chotárny potok sa vlieva do spomínaného Smrečného potoka a následne do rieky Poprad. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1357. Obec leží na severozápadnom upätí Čergovského pohoria, v nadmorskej výške okolo 515 m n. m. Neďaleko obce preteká rieka Poprad, odtiaľ názov obce.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Šľachtic menom Rikolf, vlastník hradného panstva Kamenica získal od kráľa Karola Róberta r. 1312 územie, ktoré sa tiahlo od rieky Poprad po potok Obručné. Prvé správy o obci sú však z roku 1588, keď ju Juraj Horvát, vlastník panstva Plaveč vzal do vlastníctva, no malá dedinka existovala už skôr (predpokladá sa okolo roku 1580). Pôvodný názov Nowawolya, nasvedčuje tomu, že dedina bola založená šoltýsom s usadlíkmi podľa zakupného práva. V roku 1600, keď boli poddaní povinní prvýkrát platiť dane kráľovi, mala Mladá Voľa okolo sedem domov. Žili tu prevažne drevorubači, roľníci, pastieri oviec teda poddaní, ktorí mali malé polia. V roku 1636, keď dedina už mala zmenený názov na Volya, dedinčanov ešte stále považovali za želiarov, nie za sedliakov.

V roku 1718 emigrovalo z dediny 11 rodín do susedného Poľska. V roku 1773 mala dedina pôvodný základ terajšieho názvu, a to Ruska Wolya. Malá dedinka sa rozrastala a v roku 1787, kedy jej názov bol Orosz Wolya mala už 12 domov a 114 obyvateľov. O 41 rokov neskôr, a to v roku 1828 mala dedina 33 domov a 260 obyvateľov. Najviac obývalo túto dedinku 293 obyvateľov a to v roku 1869. V 19. storočí tu mali tiež majetky Bornemiszovci a Dezőfihovci.

Počas dvoch svetových vojen bojovalo 12 mužov z vtedajšej Ruskej Voli na rôznych frontoch, a tiež pomáhali poľským utečencom, podporovali ilegálnych pracovníkov a na okolí operujúce partizánske skupiny, no polovica z nich padla. 21.1.1945 bola obec oslobodená Sovietskou armádou. Po oslobodení bol utvorený revolučný národný výbor. V roku 1947 z obce optovalo do ZSSR 5 rodín a 3 občania.

Dňa 5.8.1950 postihla obec a okolie živelná pohroma (krupobitie), ktorá zničila úrodu a tiež silne poškodila strechy domov. V roku 1954 bola začatá výstavba novej štátnej cesty Ľubotín – Lenartov. 21.11.1958 bola obec pripojená na elektrickú sieť a v roku 1959 bolo vybudované a sprevadzkované verejné osvetlenie, miestny rozhlas, neskôr postavená budova MNV 1965, Jednoty SD 1973, miestne komunikácie, vodovod 1983, tenisové dvorce, chodníky, nové rodinné domy a ďalšie objekty. JRD, ktoré bolo založené v roku 1950 sa rozpadlo. Znovu bolo založené v roku 1959, v roku 1965 prešlo do ŠM Lipany, ktorý bol v roku 1970 delimitovaný do ŠM v Starej Ľubovni a v roku 1975 ŠM v Ruskej Voli nad Popradom bol pripojený k JRD Čirč. Roku 1964 v chotári Ruská Voľa nad Popradom sa udiala v lesoch kalamita, kde bolo zničených veľa stromov. V roku 1986 bola v obci založená telovýchovna jednota Slovan Ruská Voľa nad Popradom s futbalovým a stolnotenisovým klubom.


Historické názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1588: Nowawolya, Volya
  • 1635: Volya, noviter sicata
  • 1773: Ruska Wolya, Orosz-Volya
  • 1786: Orosz Wolya
  • 1808: Orosz-Alsó-Vólya, Orosz Felso-Volya, Ruská Wola
  • 1863: Oroszvolya
  • 1907: Poprádokros
  • 1920: Ruská Voľa
  • 1960: Ruská Voľa nad Popradom

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

18. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania 1787
Počet obyvateľov 114

19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania 1828 1869 1880 1890 1900
Počet obyvateľov 260 293 236 235 179

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 1980 1991
Počet obyvateľov 208 188 216 227 191 207 205 183 123

21.storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
Počet obyvateľov 113 107 108 106 105 104 101 102 102 98 97

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám (cerkev) zasvätený archanjelovi Michalovi, jednoloďový s presbytériom, postavený v rokoch 1913 – 1916, prestavaný v roku 1952 a rekonštruovaná v rokoch 1970 – 1980. Táto cerkev je filiálkou gréckokatolíckej farnosti Čirč. Nadpis pred vstupom do cerkvi vyrezávaný rezbárom pochádzajúcim z obce. Veľkou zaujímavosťou je sväté evanjelium, ktoré sa na prestole (oltári) v obci nachádza od roku 1899. Sväté evanjelium je však už z roku 1891. V tomto staroslovanskom evanjeliu je na spodnej časti strán evanjelia podľa Matúša od 1. až po 55. stranu vždy na každej druhej strane po jednom riadku napísaný záznam, ktorý bol takýmto spôsobom vpísaný pravdepodobne preto, aby nikto z evanjelia nevytrhol strany, lebo by musel odstrániť 55 strán. Tento záznam hovorí o tom, kto sväté evanjelium pre "Ruskovoľanskú" cerkev zakúpil. Cerkev archanjela Michala bola do roku 1913 drevená. V súčasnej podobe bola dokončená v roku 1916.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza tiež židovský cintorín. V roku 1942 udáva súpis obyvateľstva 16 ľudí židovského pôvodu. Po udalostiach v rokoch 1939 – 1945, kedy židovské rodiny boli odvlečené do koncentračných táborov, nezostala a ani nikdy neprišla naspäť ani jedna z týchto rodín. Náhrobné kamene, na ktorých sa zachovali pôvodné nápisy je zúfale percento.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Miroslav Tomčo je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]