Ruská Voľa nad Popradom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°17′51″S 20°56′16″V / 49.2975°S 20.937778°V
Ruská Voľa nad Popradom
obec
Ruska vola nad popradom 1.jpg
Cerkev Ruská Voľa nad Popradom
Erb ruska vola nad popradom.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Šariš
Nadmorská výška 515 m n. m.
Súradnice 49°17′51″S 20°56′16″V / 49.2975°S 20.937778°V
Rozloha 6,02 km² (602 ha)
Obyvateľstvo 98 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 16,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1357
Starosta Miroslav Tomčo[2] (SMER, KSS)
PSČ 065 42
ŠÚJ 526991
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Ruská Voľa nad Popradom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: ruskavolanadpopradom.webnode.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ruská Voľa nad Popradom je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Nachádza sa na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom, ktorú rozdeľuje Smrečný potok pri poľskej obci Leluchów. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1357. Obec leží na severozápadnom upätí Čergovského pohoria, v nadmorskej výške okolo 515 m. Neďaleko obce preteká rieka Poprad, odtiaľ zrejme názov obce.

Obsah

Dejiny [upraviť]

Šľachtic menom Rikolf, vlastník hradného panstva Kamenica získal od kráľa Karola Róberta r. 1312 územie, ktoré sa tiahlo od rieky Poprad po potok Obručné. Prvé správy o obci sú však z roku 1588, keď ju Juraj Horvát, vlastník panstva Plaveč vzal do vlastníctva, no malá dedinka existovala už skôr (predpokladá sa okolo roku 1580). Pôvodný názov Nowawolya, nasvedčuje tomu, že dedina bola založená šoltýsom s usadlíkmi podľa zakupného práva. V roku 1600, keď boli poddaní povinní prvýkrát platiť dane kráľovi, mala Mladá Voľa okolo sedem domov. Žili tu prevažne drevorubači, roľníci, pastieri oviec teda poddaní, ktorí mali malé polia. V roku 1636, keď dedina už mala zmenený názov na Volya, dedinčanov ešte stále považovali za želiarov, nie za sedliakov.

V roku 1718 emigrovalo z dediny 11 rodín do susedného Poľska. V roku 1773 mala dedina pôvodný základ terajšieho názvu, a to Ruska Wolya. Malá dedinka sa rozrastala a v roku 1787, kedy jej názov bol Orosz Wolya mala už 12 domov a 114 obyvateľov. O 41 rokov neskôr, a to v roku 1828 mala dedina 33 domov a 260 obyvateľov. Najviac obývalo túto dedinku 293 obyvateľov a to v roku 1869. V 19. storočí tu mali tiež majetky Bornemiszovci a Dezőfihovci.

Počas dvoch svetových vojen bojovalo 12 mužov z vtedajšej Ruskej Voli na rôznych frontoch, a tiež pomáhali poľským utečencom, podporovali ilegálnych pracovníkov a na okolí operujúce partizánske skupiny, no polovica z nich padla. 21.1.1945 bola obec oslobodená Sovietskou armádou. Po oslobodení bol utvorený revolučný národný výbor. V roku 1947 z obce optovalo do ZSSR 5 rodín a 3 občania.

Dňa 5.8.1950 postihla obec a okolie živelná pohroma (krupobitie), ktorá zničila úrodu a tiež silne poškodila strechy domov. V roku 1954 bola začatá výstavba novej štátnej cesty Ľubotín - Lenartov. 21.11.1958 bola obec pripojená na elektrickú sieť a v roku 1959 bolo vybudované a sprevadzkované verejné osvetlenie, miestny rozhlas, neskôr postavená budova MNV 1965, Jednoty SD 1973, miestne komunikácie, vodovod 1983, tenisové dvorce, chodníky, nové rodinné domy a ďalšie objekty. JRD, ktoré bolo založené v roku 1950 sa rozpadlo. Znovu bolo založené v roku 1959, v roku 1965 prešlo do ŠM Lipany, ktorý bol v roku 1970 delimitovaný do ŠM v Starej Ľubovni a v roku 1975 ŠM v Ruskej Voli nad Popradom bol pripojený k JRD Čirč. Roku 1964 v chotári Ruská Voľa nad Popradom sa udiala v lesoch kalamita, kde bolo zničených veľa stromov. V roku 1986 bola v obci založená telovýchovna jednota Slovan Ruská Voľa nad Popradom s futbalovým a stolnotenisovým klubom.


Historické názvy obce [upraviť]

  • 1588: Nowawolya, Volya
  • 1635: Volya, noviter sicata
  • 1773: Ruska Wolya, Orosz-Volya
  • 1786: Orosz Wolya
  • 1808: Orosz-Alsó-Vólya, Orosz Felso-Volya, Ruská Wola
  • 1863: Oroszvolya
  • 1907: Poprádokros
  • 1920: Ruská Voľa
  • 1960: Ruská Voľa nad Popradom

Vývoj počtu obyvateľov [upraviť]

  • 1787: 114 obyvateľov
  • 1828: 260 obyvateľov
  • 1869: 293 obyvateľov
  • 1880: 236 obyvateľov
  • 1890: 235 obyvateľov
  • 1900: 179 obyvateľov
  • 1910: 208 obyvateľov
  • 1921: 188 obyvateľov
  • 1930: 216 obyvateľov
  • 1940: 227 obyvateľov
  • 1948: 191 obyvateľov
  • 1961: 207 obyvateľov
  • 1970: 205 obyvateľov
  • 1980: 183 obyvateľov
  • 1991: 123 obyvateľov
  • 2002: 113 obyvateľov
  • 2003: 107 obyvateľov
  • 2004: 108 obyvateľov
  • 2005: 106 obyvateľov
  • 2006: 105 obyvateľov
  • 2007: 104 obyvateľov
  • 2008: 101 obyvateľov
  • 2009: 102 obyvateľov
  • 2010: 102 obyvateľov
  • 2011: 98 obyvateľov

Kultúra a zaujímavosti [upraviť]

Pamiatky [upraviť]

V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám (cerkev) zasvätený archanjelovi Michalovi, jednoloďový s presbytériom, postavený v rokoch 1913-1916, prestavaný v roku 1952 a rekonštruovaná v rokoch 1970 - 1980. Táto cerkev je filiálkou gréckokatolíckej farnosti Čirč. Nadpis pred vstupom do cerkvi vyrezávaný rezbárom z obce. Veľkou zaujímavosťou je sväté evanjelium, ktoré sa na prestole (oltári) v obci nachádza od roku 1899. Sväté evanjelium je však už z roku 1891. V tomto staroslovanskom evanjeliu je na spodnej časti strán evanjelia podľa Matúša od 1. až po 55. stranu vždy na každej druhej strane po jednom riadku napísaný záznam, ktorý bol takýmto spôsobom vpísaný pravdepodobne preto, aby nikto z evanjelia nevytrhol strany, lebo by musel odstrániť 55 strán. Tento záznam hovorí o tom, kto sväté evanjelium pre "Ruskovoľanskú" cerkev zakúpil. Cerkev archanjela Michala bola do roku 1913 drevená. V súčasnej podobe bola dokončená v roku 1916.

Galéria [upraviť]

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Miroslav Tomčo je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty [upraviť]