Viedenské Nové Mesto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°49′0″S 16°15′0″V / 47.81667°S 16.25000°V / 47.81667; 16.25000
Viedenské Nové Mesto
štatutárne mesto
WrNeustadtHauptplatz051027a.jpg
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Dolné Rakúsko
Okres štatutárne mesto
Súradnice 47°49′0″S 16°15′0″V / 47.81667°S 16.25000°V / 47.81667; 16.25000
Rozloha 60,96 km² (6 096 ha)
Obyvateľstvo 42 273 (1. január 2014)
Hustota 693,45 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 3500, 3502, 3504, 3506, 3507
ŠÚJ 3 04 01
Poloha mesta v Rakúsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rakúsku
Amstetten Baden Bruck an der Leitha Gänserndorf Gmünd Hollabrunn Horn Korneuburg Krems an der Donau Krems-vidiek Lilienfeld Melk Mistelbach Mödling Neunkirchen Sankt Pölten Sankt Pölten-vidiek Scheibbs Tulln Waidhofen an der Thaya Waidhofen an der Ybbs Viedenské Nové Mesto Viedenské Nové Mesto-vidiek Viedeň-okolie Viedeň-okolie Viedeň-okolie Viedeň-okolie ZwettlPoloha okresu Viedenské Nové Mesto  v spolkovej krajine Dolné Rakúsko (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha mesta v rámci spolkovej krajiny Dolné Rakúsko
Wikimedia Commons: Wiener Neustadt

Viedenské Nové Mesto (nem. Wiener Neustadt, maď. Bécsújhely, chorv. Bečko Novo mesto, slovin. Dunajsko Novo mesto) je štatutárne mesto v Rakúsku nachádzajúce sa južne od Viedne v spolkovom štáte Dolné Rakúsko. Je to štatutárne mesto a sídlo okresu Wiener Neustadt-Land. Katastrálna výmera mesta je 60,96 km² a žije tu približne 40-tisíc obyvateľov.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Petra
Dóm

Stavba sa začala realizovať v roku 1207, chrám bol dokončený v roku 1241 ako mestský kostol. V 2. polovici 15. storočia získal na význame, pretože sa stal rezidenčným chrámom cisára Svätej ríše rímskej Fridricha III. Z tejto doby pochádza aj rozsiahla reprezentatívna prestavba chrámu v neskorogotickom slohu. V roku 1469 sa dokonca na podnet cisára stal katedrálou – teda biskupským sídlom. Biskupi z Wiener Neustadtu zastávali postavenie jedných z najvýznamnejších prelátov Rakúska, napríklad biskup kardinál Peter Engelprecht sa stal hlavým vychovávateľom cisára Maximiliána I., alebo povestne známy kardinál Melchior Klesl, ktorý v rokoch 1617 – 1629 vykonával úrad štátneho kancelára habsburskej monarchie a zároveň vstúpil do dejín ako jedna z hlavných postáv protireformácie.

Z podnetu cisára Jozefa II., ktorý nebol cirkevným hodnostárom príliš naklonený, bolo mocné neustadtské biskupstvo v roku 1784 zrušené, a v omnoho biednejšom stave presunuté do Sankt Pöltenu. Dóm teda stratil štatút katedrály, ale neskorší panovníci, najmä František Jozef I. venoval výzdobe a obnove dómu nemalé finančné prostriedky. Po druhej svetovej vojne sa chrám ocitol v dezolátnom stave, ale rekonštrukcia z roku 1978 mu prinavrátila bývalú krásu. V roku 1989 sa stal sídlom Rakúskeho vojenského arcibiskupstva. Dóm je zasvätený sv. Hubertovi.

Neukloster a Neuklosterkirche

Kloster (kláštor) založil v roku 1199 vojvoda Leopold VI. ako kláštor cisterciánov, ktorý sa venovali najmä písmu a literatúre. Kláštor sa čoskoro preslávil ako významné pútnické miesto a zároveň sídlo umení. V roku 1467 tu bola pochovaná cisárovná Eleonóra Portugalská považovaná za pramatku slávy Habsburského rodu. Od Triedentského koncilu sa stal sídlom rádu jezuitov, ktorý kláštor, spolu s priľahlým kostolom, obnovili a Skrášlili barokvým vzhľadom. V roku 1793 v Neuklosterkirche malo svetovú premiéru známe Mozartovo requiem. Novokláštorný kostol (Neuklosterkirche) je vzorom typického barokového umenia, chrám pôsobí mimoriadne majestátne. Kláštor dodnes slúži ako tradičné kláštorné sídlo františkánov (ktorý sem prišli po vyhnaní jezuitov).

Iné pamiatky
  • Jezuitský kostol s kláštorom – kláštor je sídlom mestského archívu
  • Kapucínsky kostol s kláštorom – kostol z 9.storočia, obsahuje relikviu sv. Júdu
  • Karmelitánsky kostol s kláštorom – Rosehaus, dnes minerálne múzeum
  • Evanjelický kostol – postavený v secesnom slohu z roku 1903
  • Kostol St.Peter an der Speer – počas 2. svetovej vojny zbombardovaný, slúži ako súčasť mestskej galérie
  • Mariensäule (Morový stlp) – postavený v roku 1678 s rozsiahlym parkom sôch
  • Reckturm (Hlavná veža) – veľká bašta z 12. storočia bola kedysi súčasť mestského opevnenia, od roku 1957 múzeum zbraní
  • Wasserturm (Vodná veža) – je charakteristickým znakom mesta, bola postavená v roku 1905
  • Fabrika Lokomotív (RAXWERKE) – prvá fabrika na výrobu vlakov v strednej Európe
Múzeá
  • Mestské múzeum
  • Mestský archív
  • Letecké múzeum
  • Nemocničné múzeum
  • Priemyselné múzeum
  • Pamätný dom Kurta Ingerla
  • Reckturm – historické múzeum
  • Mineralogické múzeum
  • Klenotnica a múzeum vo veži dómu

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]