Charbin

	Charbin
	subprovinčné mesto
	Vchod do parku Sun Island
Vlajka	Erb
	Oficiálny názov: 哈尔滨
Štát	Čína
Súradnice	45°45′00″S 126°38′00″V / 45.75°S 126.633333°V
Rozloha	53 068 km² (5 306 800 ha)
Obyvateľstvo	10 635 971
Hustota	200,42 obyv./km²
	Poloha mesta v rámci Číny
	Wikimedia Commons: Harbin
	Webová stránka: www.harbin.gov.cn

Súradnice: 45°45′00″S 126°38′00″V / 45.75°S 126.633333°V

Charbin (-slovenský normovaný názov; po čínsky 哈尔滨 - pchin-jin Hā'ěrbīn - slov. prepis Cha-er-pin) je subprovinčné mesto v čínskej provincii Chej-lung-ťiang. Je to hlavné správne, hospodárske, kultúrne a dopravné centrum severovýchodnej Číny, ako aj najväčšie mesto a správne stredisko provincie Chej-lung-ťiang.

Leží na rieke Sungari neďaleko hranice s Ruskom. Bolo vybudované od konca 19. storočia skôr v európskom ako ázijskom štýle, preto dostal prezývku Paríž východu (alebo aj Moskva či Petrohrad východu); dodnes je tu poznať ruský vplyv. Dnes v meste žije vyše 10 miliónov ľudí.

Dejiny [upraviť]

Územie dnešného mesta bolo osídlené najneskôr na konci kamennej doby (okolo roku 2200 pred Kr.).

Pohľad na ulicu Kitaisukaja v 40. rokoch

Základy moderného mesta boli položené v roku 1895, keď tu cárske Rusko začalo stavať Transmandžuskú železnicu (neskôr premenovanú na Východočínsku železnicu). Charbin sa stal centrom výstavby, boli tu ubytované desiatky tisíc ruských inžinierov, úradníkov, vojakov a obchodníkov s rodinami. Počas rusko-japonskej vojny (1904–1905) sa dôležitosť mesta ešte zvýšila, lebo tu bola hlavná základňa ruskej armády v Mandžusku. Po októbrovej revolúcii do mesta prišli desaťtisíce emigrantov z Ruska. Počet obyvateľov veľmi rýchlo vystúpil, vtedy išlo o najväčšiu komunitu Európanov v Ázii.

V roku 1932 začala japonská okupácia Charbinu, ktorá trvala až do skončenia druhej svetovej vojny. V bezprostrednom okolí mesta robili Japonci vedecké a vojenské experimenty známe ako Unit 731, pri ktorých na čínskych a spojeneckých zajatcoch testovali chemické a biologické zbrane.

Po zriadení Čínskej ľudovej republiky mesto zostalo dôležitým správnym centrom a dopravným uzlom. Bolo tu vybudovaných veľa tovární, medzi nimi továrne na výrobu traktorov, cementu, turbín, strojov a petrochemické rafinérie. Na prelome 80. a 90. rokov bolo mesto otvorené zahraničnému obchodu a zahraničným investíciám, takže od tej doby zažíva ekonomický boom.

V roku 2000 tu bola otvorená Lung tcha, 8. najvyššia veža Číny.