Displej s kvapalnými kryštálmi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rádiobudík s displejom s kvapalnými kryštálmi
Logo Wikipédie zobrazené na LCD monitore

Displej s kvapalnými kryštálmi alebo zobrazovač z tekutých kryštálov alebo displej z tekutých kryštálov, (ang. liquid crystal display, skrátene LCD) je tenké a ploché zobrazovacie zariadenie skladajúce sa z veľkého počtu farebných alebo čiernobielych pixelov zoradených pred zdrojom svetla, alebo reflektorom. Vyžaduje pomerne malé množstvo el. energie, preto je vhodný pre použitie v prístrojoch bežiacich na elektrické batérie.

História LCD[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky technológie LCD siahajú do roku 1888, keď rakúsky botanik Friedrich Reinitzer spolu s Ottom Lehmannom zistili, že niektoré kryštály sa hneď netopia na kvapalinu, ale vytvárajú medzi kryštalickým a tekutým stavom ďalší stabilný stav. V tomto stave látka nie je tekutá ale ani pevná. Ako veľa ďalších objavov, aj tento ostal len v akademickej rovine. Ďalší krok smerom k praktickému využitiu tohto javu nastal až v polovici šesťdesiatych rokov, keď vedci demonštrovali, že tekuté kryštály, ak sú stimulované elektrickým výbojom, môžu zmeniť vlastnosti svetla prechádzajúceho cez ne. Do tohto obdobia sa tiež datujú aj prvé funkčné LCD displeje, ale tieto prototypy boli ešte príliš nestabilné na masovú výrobu. Toto sa zmenilo začiatkom sedemdesiatych rokov, keď bol objavený materiál so stabilnými vlastnosťami. Začína výroba prvých displejov, ktoré sa používajú v kalkulačkách namiesto dovtedy používaných LED displejov. Táto technológia, označovaná ako TN (twisted nematic) používala kryštály, ktoré sa pri budení elektrickým prúdom otočia o 90 stupňov a pasívnu maticu. Na začiatku osemdesiatych rokov sa už TN-displeje masovo používali v kalkulačkách a hodinkách. Ale so vzrastajúcou zložitosťou v snahe zobraziť stovky riadkov informácií sa zhoršovali uhol pohľadu a kontrast medzi čiernou a bielou. Preto sa v roku 1985 objavuje na trhu nový typ displeja, označovaný ako STN (super twisted nematic). V tomto prípade sa kryštály otáčajú až o 240 stupňov. Farebné displeje s vysokým rozlíšením boli ďalším cieľom v tomto priemysle, ale na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné adresovať veľké množstvo pixelov, a tak sa na konci osemdesiatych rokov objavuje na trhu prvý displej s aktívnou maticou. Riadenie pomocou aktívnej matice bolo využité už v polovici sedemdesiatych rokov, ale vtedy bolo zavrhnuté ako príliš nákladné.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]