Markomanské vojny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Markomanské vojny
Kolumna Aureliusza.jpg
Stĺp Marka Aurelia v Ríme zobrazujúci scény z markomanských vojen
Dátum 166 – 180
Miesto Germánia pozdĺž horného Dunaja, Panónia a Dácia
Výsledok Rímske víťazstvo
Protivníci
Rímska ríša Markomani, Kvádi, Jazygovia a ďalšie germánske kmene
Velitelia
Marcus Aurelius Ballomar (Markomani), Valao (Naristi), Areogaesus (Kvádi), Zanticus (Jazygovia)

Markomanské vojny sú séria vojen, ktoré prebehli v období vlády rímskeho cisára Marka Aurelia medzi rokmi 166180.

Vojny vyvolali početné kmene Sarmatov, ktoré vpadli zo severu do Rímskej ríše a ktoré nasledovali germánski Markomani a Kvádi. Útočníkom sa podarilo preraziť obranné línie Rimanov v provincii Panónia (dnešné Maďarsko), zničiť dôležité vojenské tábory Vindobona a Carnuntum, vtrhnúť až do severnej Itálie a obkľúčiť mesto Aquileia. Marcus Aurelius ich zahnal späť za Dunaj a v roku 172 začal mohutnú ofenzívu (expeditio Germanica prima). Pri hlavnom meste provincie Carnunte (medzi dnešnou Bratislavou a Viedňou) vybudoval pontónový most cez Dunaj a začal trestnú výpravu proti Germánom. Táto výprava prenikla hlboko na ich územie a vo veľkej bitke porazili početnejšiu armádu Sarmatov a Kvádov, s ktorými v roku 175 napokon uzatvorili mierovú zmluvu.

Už o dva roky sa však konflikt zopakoval a Rímania Germánov opäť porazili (expeditio Germanica secunda). Na pôvodne germánskom území zostala okupačná armáda o sile 40 000 vojakov a vznikli úvahy o vzniku provincií Marcomannia a Sarmatia na území dnešných Čiech a Slovenska. Zámer však prekazila smrť cisára Marka Aurelia v roku 180, po ktorej jeho nástupca, syn Commodus, boje ukončil a uzatvoril s germánskymi kmeňmi mierovú zmluvu, ktorá dočasne obmedzila samostatnosť jednotlivých kmeňov.

Rozmiestnenie germánskych kmeňov v polovici 1. storočia

Fázy markomanských vojen[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dve fázy bývajú označované ako prvá markomanská vojna, tretia fáza ako druhá markomanská vojna.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna odhalila slabiny severnej hranice Rímskej ríše a následne bola polovica rímskych légií (16 z celkového počtu 33) dislokovaná pozdĺž Dunaja a Rýna. Pre germánske kmene, hoci boli zadržané a porazené, predstavovali markomanské vojny len predohru veľkých invázií, ktoré napokon celkom rozložili a spôsobili zánik Západorímskej ríše v 4. a 5. storočí.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Markomanské války na českej Wikipédii.