Rímsky nápis v Trenčíne
Rímsky nápis v Trenčíne je nápis z rímskeho obdobia vytesaný na hradnej skale v Trenčíne. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo jeho bezprostredného okolia. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi počas Markomanských vojen v roku 179.[1] Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ. Túto pamiatku je možné vidieť z terasy hotela Tatra pod hradným bralom.
Obsah |
Historické súvislosti [upraviť]
Rímska ríša si v blízkosti Dunaja budovala pohraničné pevnosti, aby mohla odolávať príležitostným útokom barbarských kmeňov spoza Dunaja (aj z územia dnešného Slovenska). Jedna z týchto pohraničných vojenských osád bola napríklad v Rusovciach pri Bratislave a volala sa Gerulata. Konflikty rímskej armády a germánskych kmeňov, sídliacich v prvom a druhom storočí na našom území, boli časté a tvrdé. Pre obe strany mali neblahé následky. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh.
Nielen Germáni boli pre Rímsku ríšu problémom. Na hranice ríše dorážali často i iné národy. Niektoré dokonca tlačili na Germánov, ktorí boli nútení k ešte väčšiemu tlaku na Rimanov. Okolo roku 170 sa rímske vojsko vrátilo z výpravy proti Partom nakazené morom. Túto situáciu v správnom čase využili Germáni (kmene Markomanov a Kvádov) na ďalšie pohraničné útoky. V roku 172 proti Germánom viedol Marcus Aurelius trestnú výpravu, v ktorej neskôr pokračoval jeho syn Commodus. Tento uzavrel s porazenými Germánmi prímerie. Práve z týchto čias pochádza aj nápis na trenčianskej skale (prelom rokov 178 a 179). Osada Laugaricio je jedným z najsevernejších miest, kam sa rímske vojská vo výpadoch proti Germánom dostali.
Nápis [upraviť]
V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Svoju prítomnosť zaznamenali votívnym latinským nápisom na hradnej skale:
- VICTORIAE
- AVGVSTORV(m)
- EXERCITUS QVI LAV
- GARICIONE SEDIT MIL(ites)
- L(egionis) II DCCCLV
- (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
- (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
„Na víťazstvo cisárov, vojsko, ktoré ležalo v Laugariciu, 855 vojakov II. légie Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie Pomocnej dal vyhotoviť.“
Identifikáciu legáta Marca Valeria Maximiana, ako aj pravosť nápisu na hradnej skale, potvrdil nález v meste Zana v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku. Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zany, a jednak samotný text nápisu. Je venovaný víťazstvu cisárov. Pravdepodobne išlo o cisára Marka Aurelia (161 – 180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad Germánmi.
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ,Peter; TIBENSKÝ, JánČeskoslovenské dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.
Zdroje [upraviť]
- Tamara Nešporová, Ján Rajtár: Laugaricio – Trenčín a okolie v rímskej dobe
