Marián Gáborík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Marián Gáborík

Marian Gaborik.JPG
Slovensko slovenský hokejista
Narodenie 14. február 1982 (32 rokov),
Trenčín, Slovensko
Prezývka Gaby, Brambor
Pozícia pravé krídlo
Výška a váha 185 cm, 88 kg
Tím NHL
Los Angeles Kings
Bývalé tímy NHL
Minnesota Wild
New York Rangers
Columbus Blue Jackets
SVK

HC Dukla Trenčín
NHL Draft 3. celkovo, 2000,
Minnesota Wild
Aktívna činnosť 1998 – súčasnosť
Pozri aj Športový portál
Účastník olympijských hier

Marián Gáborík (* 14. február 1982, Trenčín) je slovenský hokejový útočník, hviezda NHL. V sezóne 2013/14 získal Stanleyho pohár s klubom Los Angeles Kings.

Klubový hokej[upraviť | upraviť zdroj]

S hokejom začínal v Duklu Trenčín. V extralige debutoval už ako šesťnásťročný v sezóne 1997/98. V roku 2000 si ho vybral v úvodnom drafte NHL klub Minnesota Wild v prvom kole ako tretieho v poradí a stal sa tak najvyššie draftovaným slovenským hokejistom v histórii. Už v nasledujúcej sezóne 2000/01 začal hrať za Minnesotu, kde sa stal napriek mladému veku lídrom svojho mužstva. Dal prvý gól mužstva.

V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) hral za Duklu Trenčín a za Färjestads BK vo švédskej hokejovej Elitserien. Počas ročníka 2005/06 zarobil 2,679 mil. USD, po jeho skončení predĺžil s Minnesotou zmluvu. Pred jej podpisom nechcel riskovať zranenie a preto sa nezúčastnil MS 2006 v Rige. Takmer polovicu nasledujúcej sezóny neodohral práve pre zranenie, napriek tomu zaznamenal v základnej časti 30 gólov, pričom v útoku nastupoval s ďalším slovenským hokejistom Pavlom Demitrom. V prvom kole play-off jeho klub vypadol s Anaheimom Ducks.

2008/09[upraviť | upraviť zdroj]

V úvode poslednej sezóny jeho platného kontraktu (zarábal 7,5 milióna USD) sa objavili úvahy o jeho prestupe do iného klubu,[1] pretože ak by sa nedohodol s vedením Minnesoty na novej zmluve (požadoval zvýšenie platu), v lete by ho stratila bez náhrady.[2]

2009/10[upraviť | upraviť zdroj]

V lete 2009 podpísal ako voľný hráč päťročnú zmluvu s klubom NY Rangers. Jeho ročný príjem bol priemerne 7,5 milióna amerických dolárov.[3]

2012/13[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom apríla 2013 bol vymenený do klubu Columbus Blue Jackets.[4]

2013/14[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2014 bol vymenený do Los Angeles Kings a s týmto klubom vybojoval Stanleyho pohár po finálovom víťazstve nad New York Rangers 4:1 na zápasy.

Míľniky[upraviť | upraviť zdroj]

Klubová štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

15 5

    Základná časť   Play off
Sezóna Tím Liga Z G A B TM +/- PPG SH VG Z G A B TM
2000–01 Minnesota Wild NHL 71 18 18 36 32 -6 6 0 3
2001–02 Minnesota Wild NHL 78 30 37 67 34 0 10 0 4
2002–03 Minnesota Wild NHL 81 30 35 65 46 +12 5 1 8 18 9 8 17 6
2003–04 HC Dukla Trenčín SVK 9 10 3 13 10 +9
2003–04 Minnesota Wild NHL 65 18 22 40 16 +10 3 0 4
2004–05 HC Dukla Trenčín SVK 29 25 27 52 46 +43 12 8 9 17 26
2004–05 Färjestads BK SEL 12 6 4 10 45 +8
2005–06 Minnesota Wild NHL 65 38 28 66 64 +6 10 2 7
2006–07 Minnesota Wild NHL 48 30 27 57 40 +12 12 1 7 5 3 1 4 8
2007–08 Minnesota Wild NHL 77 42 41 83 63 +17 11 1 8 6 0 1 1 4
2008–09 Minnesota Wild NHL 17 13 10 23 2 +3 2 1 2
2009–10 New York Rangers NHL 76 42 44 86 37 +15 14 1 4
2010–11 New York Rangers NHL 62 22 26 48 18 +8 7 0 4 5 1 1 2 2
2011–12 New York Rangers NHL 82 41 35 76 34 10 0 7 20 5 6 11 2
2012–13 New York Rangers NHL 35 9 10 19 8 -8
Columbus Blue Jackets NHL 12 3 5 8 6
2013–14 Columbus Blue Jackets NHL 22 6 8 14 6 0
Los Angeles Kings NHL 19 5 11 16 4 +7 26 14 8 22 6
NHL celkovo 810 347 357 704 414 +96 90 7 80 32 25 57 28 +8

Reprezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad medailí
MarianGaborik02172010.jpg
Reprezentujúc Slovensko Slovensko
Mužský ľadový hokej
Majstrovstvá sveta juniorov
bronz
Kanada 1999
Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov
bronz
Nemecko 1999

Marián Gáborík získal bronzové medaily so slovenskou reprezentáciou v roku 1999 na majstrovstvách sveta do 18 aj do 20 rokov. V seniorskom tíme reprezentoval Slovensko na šampionátoch v rokoch 2001, 2004, 2005 a 2007. Reprezentoval aj na Svetovom pohári v roku 2004 a Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Spolu odohral 53 reprezentačných zápasov a dal v nich 20 gólov. Nosí dres číslo 10.

Majstrovstvá sveta 2005[upraviť | upraviť zdroj]

Na svetovom šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadila slovenská reprezentácia piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpila do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine prehrala v s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy však vyhrala (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo Slovensko na treťom mieste za Ruskom a Českom a v štvrťfinále sa stretlo s Kanadou.

Gáborík podával na šampionáte spoľahlivé výkony. Hral v druhom útoku spolu s Mariánom Hossom a Pavlom Demitrom. Rozhodol spolu s Mariánom Hossom prvý zápas s Bieloruskom (2:1), keď si obaja navzájom prihrali na góly. V švrťfinálovom zápase s Kanadou skóroval už 45. sekunde, keď bol v úniku podrazený, zdvihol sa v rýchlosti z ľadu a vsietil. Bol to však posledný zápas Slovenska na šampionáte - v dramatickom zápase prehralo tesne 5:4 gólom Joe Thorntona, streleným 4 minúty pred koncom zápasu, a bolo vyradené z bojov o medaily.

Zimné olympijské hry 2006[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko obsadilo na Zimných olympijských hrách 2006 piate miesto. Po výborných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Marián Gáborík hral spoločne s Pavlom Demitrom a Mariánom Hossom v prvom útoku, ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako dalo zvyšok mužstva dohromady. V zápase s Ruskom rozhodol o víťazstve v závere zápasu dvoma gólmi po samostatných únikoch.[5] [6] Rovnakým spôsobom strelil jediný gól Slovenska v rozhodujúcom zápase s Českom. So 7 bodmi za 3 góly a 4 prihrávky bol druhý najproduktívnejší hráč a tretí najlepší strelec Slovenska. V +/- hodnotení sa umiestnil so 6 plusovými bodmi na treťom mieste zo slovenských hráčov. Spoločne s Mariánom Hossom bol s 19 strelami najčastejšie strieľajúcim hráčom Slovenska.

Majstrovstvá sveta 2007[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypadnutí Minnesoty v 1. kole play-off prisľúbil trénerovi Júliusovi Šuplerovi svoju účasť na svetovom šampionáte v Rusku[7] (rovnako aj jeho kluboví spoluhráči Pavol Demitra a Branko Radivojevič). Ešte počas cesty do Moskvy ho však postihla silná viróza, od tímového lekára Dalimíra Jančoviča dostával infúzie a prvý zápas proti Nórsku vynechal.[8] V ďalšom stretnutí proti Nemecku (5:1) už nastúpil (v útoku s Mariánom Hossom a Pavol Demitrom) a aj skóroval, keď využil svoju rýchlosť a preniesol puk do útočného pásma, kde si ho ešte vymenil s Hossom.[9] Slovensko napokon prehralo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto. Gáborík na šampionáte strelil 5 gólov, pridal 6 asistencií, bol najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom svojho mužstva. Po vypadnutí prevzal cenu pre najlepšieho slovenského útočníka.

Medzinárodná štatistika[upraviť | upraviť zdroj]


Rok Tím Podujatie   Z G A B TM
1999 Slovensko MSJ 6 3 0 3 2
1999 Slovensko MSJ18 7 3 8 11 2
2000 Slovensko MSJ 7 3 1 4 0
2000 Slovensko MSJ18 6 6 2 8 12
2001 Slovensko MS 7 2 1 3 0
2004 Slovensko WC 9 4 2 6 4
2004 Slovensko SP 4 1 0 1 2
2005 Slovakia MS 7 3 1 4 6
2006 Slovakia Oly 6 3 4 7 4
2007 Slovensko MS 6 5 6 11 14
2010 Slovensko Oly 7 4 1 5 6
2011 Slovensko MS 6 2 1 3 0
Majstrovstvá sveta v hráčov do 18 rokov celkovo 13 9 10 19 14
Majstrovstvá sveta juniorov celkovo 13 6 1 7 2
Majstrovstvá sveta celkovo 35 16 11 27 24
Svetový pohár celkovo 4 1 0 1 2
Olympiáda celkovo 13 7 5 12 10
Celkovo 78 39 27 66 52

Štadión v Trenčíne[upraviť | upraviť zdroj]

Marián Gáborík financoval v Trenčíne výstavbu tréningovej haly s klziskom. Cena investície bola viac ako 50 miliónov slovenských korún. V júli 2004 bol položený základný kameň stavby, ktorá 1. júla 2005 dostala názov MG Rink malý zimný štadión Mariána Gáboríka. Slúži trenčianskym športovcom i širšej verejnosti so záujmom o šport. 1. marca 2011 bolo rozšírené fitness centrum o Aeróbnu Zónu. Pribudli dve nové soláriá (vertikálne a horizontálne). O niekoľko dní bola otvorená ďalšia časť - 17 klimatizovaných izieb. Ubytovanie bolo rozšírené z pôvodných 6 na 23 izieb.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]