Bohumír (župan)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bohumír (latinsky i maďarsky Bogomer; * okolo roku 1200 – † pred rokom 1254) bol slovenský veľmož, bojovník a veliteľ, trenčiansky a neskôr i nitriansky župan.[1] Bol stúpencom a podporovateľom uhorského kráľa Bela IV., pričom po jeho boku bojoval na viacerých vojenských ťaženiach. Za svoju odvahu a zásluhy získal mnohé majetky, najmä v Trenčianskej stolici.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Bohumírovi pochádza z roku 1235. Spomína sa v listine pre istého Dionýza, syna Dionýza, ktorý získal do svojej držby zem Topoľčany. Písmo inak pojednáva o ťažení vtedy ešte kráľoviča Bela IV. proti Bulharom z roku 1233 (niekedy sa uvádza aj 1228), ktorého sa zúčastnil aj Bohumír, syn Sebeslava.[2] Označený je tu ako vojvoda Sikulov s titulom comes (tj. veľmož, šľachtic, ale aj župan).[3]

Hodnosť sikulského vojvodu sa v tomto prípade nevníma v zmysle etnickej príslušnosti, ale veliteľskej právomoci nad pomocnými zložkami armády. Sikuli ako pomocní vojaci sú známejší z oblasti Sedmohradska. Za vlády Ondreja II. sa stali spolu s nemeckými rytiermi obrancami juhovýchodnej hranice Uhorska. Pôvodne však pomerne silná skupina sídlila na západnom Slovensku na moravskom pohraničí (viz. napr. toponymum obce Sekule). Bohumír sa mohol podieľať na presídľovaní Sikulov zo svojej župy do Sedmohradska, z dôvodu pustošivých nájazdov Bulharov.

Aj v ďalších listinách sa spomína účasť Bohumíra na ťažení proti Bulharom, ale bez presnejšieho určenia či opisu jeho činov. Prameň spomína jeho zajatie Alexandrom, bratom bulharského cára Ivana Asena II. Jeho činnosť proti Bulharom však musela byť významnejšia ako len zajatie, keďže ďalšie zdroje vyzdvihujú jeho osobnú úspešnosť v boji.

Bohumír stál po boku Bela IV. aj po jeho nástupe na uhorský trón. Pomohol mu dobyť Budín niekedy v období rokov 1235 až 1241 (počas kráľových sporov so šľachtou), kde preukázal v boji „chrabrosť i odvahu“.

Zúčastnil sa tiež tragickej bitky pri rieke Slaná, kde spolu s vojvodom Kolomanom a arcibiskupom Ugolínom odrazil mongolský výpad voči táboru našincov.[4] Pramene spomínajú, že sa mu podarilo rozprášiť nepriateľov a len o fúz unikol smrteľnému zraneniu. Neskôr spolu s ďalšími veľmožmi (z pôvodom slovenského rodu Hont-Poznanovcov) pomáhal Belovi IV. utiecť z bojiska. Dosvedčovalo by to i uznanie v listinách, podľa ktorých vykonal Bohumír svoje skutky priamo pred samotným vladárom.

V písomnostiach z roku 1242 sa už spomína ako trenčiansky i nitriansky župan. Rok na to Bohumír bojuje na čele uhorských jednotiek z trenčianskej a nitrianskej stolice pri Suchodole, na strane poľského kráľa Boleslava V. proti nárokom kniežaťa Konráda. Na bojoch v Malopoľsku sa mohol účastniť už skôr, isto to však nevieme.

Majetky[upraviť | upraviť zdroj]

Bohumír vlastnil zem Kysuca (prvý známy vlastník tejto oblasti Slovenska) a Súča, obec Pruské či zem Mortund v Honte,[5] ktorá mu patrila spolu s jeho zaťom Gabrielom. Vlastnil tiež územie s dnešnými obcami Divina, Považský Chlmec. Svederník a Vranie, či zem Jesenín (Yesenin), dnešné Kysucké Nové Mesto.

Práve spomenutý Jesenín dostali donáciou v roku 1254 od kráľa istý Detrik zo Spiša a Michal zo Zvolena. To znamená, že Bohumír bol v tomto období už po smrti. Keďže nemal dediča, majetky dostal naspäť kráľ, ktorý ich opätovne daroval.

V listine z roku 1259 sa zasa spomína, že hradníci (jobagióni) Premysel a Nosk dostali svoje majetky za to, ako udatne bojovali proti Mongolom vtedy už za bývalého trenčianskeho župana Bohumíra. Zúčastnili sa tiež bitky pri rieke Slaná v roku 1241 pod velením svojho župana.

Rodina a pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem otca Sebeslava a vyššie spomenutého zaťa Gabriela nie sú priamo z listín známi žiadni príbuzní ani potomkovia. Existencia zaťa však napovedá, že Bohumír mal minimálne jedno dieťa, dcéru.

Niektorí maďarskí historici (napríklad Zoltán Kordé[6] alebo Attila Zsoldos)[7] navrhujú príslušnosť Bohumíra k šľachtickému rodu Ludanovcov, respektíve Ludanických. Podľa tohto názoru bol Bohumírovým otcom Sebeslav, pán hradného panstva v Šintave, pričom mal aj brata menom Vítko (Wytk). Samotný Bohumír vraj splodil synov Petra a Sebeslava (inde sa spomína ešte aj syn Ján).[8] Kronika Šimona z Kézy hovorí, že rod Ludanovcov pochádzal pôvodne z Čiech. Medzi samotnými členmi rodu však ešte v 14. storočí pretrvávala tradícia o domácom pôvode. Podľa nej vlastnili predkovia pôvodne majetky v oblasti Turca, avšak z neznámych príčim Ludanovcov z Uhorska vyhnal kráľ Peter Orseolo. O návrat sa pričinil kráľ Ondrej II. po svojom návrate z križiackej výpravy do Svätej zeme po roku 1218.[9]

Iné názory hovoria, že Bohumírov otec Sebeslav (Sebeš) patril k starobylému rodu domáceho pôvodu Hont-Poznanovcom.[10][11][12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Prvý známy vládca Kysúc [online]. www.kysuce.sk, [cit. 2022-05-17]. Dostupné online.
  2. ↑ MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava : [s.n.], 1987.
  3. ↑ BUCHTA, Adam. Kto vlastne bol župan Bohumír, šľachtic z prvej písomnej zmienky (1244) o Kysuciach? // Who Was Lord Bohumír, Nobleman from the Very Earliest Mentions (1244) about the Kysuce Region?. In PINDUR, David – TURÓCI, Martin et al. Šľachta na Kysuciach a jej susedia. Čadca : Kysucké múzeum v Čadci; Český Tešín : Muzeum Těšínska; Žilina : Považské múzeum v Žiline, 2012. ISBN 978-80-970780-1-0, s. 29-37., 2012-01-01. Dostupné online [cit. 2022-05-17].
  4. ↑ DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. [s.l.] : [s.n.], 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. S. 38.
  5. ↑ MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava : [s.n.], 1987.
  6. ↑ Székelyföld története. Budapest : MTA Bölcsészettudományi Kutatóközpont, 2016. Dostupné online. ISBN 978-606-739-040-7.
  7. ↑ ZSOLDOS, Attila. Magyarország világi archontológiája, 1000-1301. Budapest : História, 2011. Dostupné online. ISBN 978-963-9627-38-3.
  8. ↑ História obce Ludanice - Oficiálna stránka obce [online]. www.obecludanice.sk, [cit. 2022-05-17]. Dostupné online.
  9. ↑ ŠTULRAJTEROVÁ, Katarína. Najstaršie rody na Slovensku [online]. [Cit. 2022-05-17]. Dostupné online.
  10. ↑ MARSINA, Richard. Rody trenčianskej župy (stolice) [online]. [Cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
  11. ↑ Matúšov hrad Trenčín - Krajinou.sk - cestopisné stránky [online]. www.krajinou.sk, [cit. 2022-05-17]. Dostupné online. Archivované 2018-09-01 z originálu.
  12. ↑ https://www.muzeumpezinok.sk/userfiles/files/Historika%202015%202.pdf
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohumír_(župan)&oldid=7758172“