Kostolná-Záriečie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°52′38″S 17°58′06″V / 48.8771°S 17.9683°V / 48.8771; 17.9683
Kostolná-Záriečie
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Nadmorská výška 211 m n. m.
Súradnice 48°52′38″S 17°58′06″V / 48.8771°S 17.9683°V / 48.8771; 17.9683
Rozloha 3,67 km² (367 ha) [1]
Obyvateľstvo 654 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 178,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1318
Starosta Ing. Peter Pilko[3] (NEKA)
PSČ 913 04 (pošta Chocholná-Velčice)
ŠÚJ 506133
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
E-mailová adresa K-Z@Ob.urad.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kostolná-Záriečie je obec na Slovensku v okrese Trenčín. V obci je rímskokatolícky kostol svätého Kozmu a Damiána z roku 1735 a kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1924. Cez obec preteká rieka Drietomica, ktorá rozdeľuje obec na časti Kostolná a Záriečie. Každá časť dediny si v máji stavia vlastný máj.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Peter Pilko je v zozname. Dostupné online.

Vlasteneckí vzdelanci Hečko a Štúr pôsobili v Kostolnej – Zariečí

Zlúčením dvoch dedín Kostolná (Dregma 1321, Drethma 1321, Drietoma 1409, Kostolna Drietoma 1598) a Dolné Záriečie (Zarecze penes Kostolna Drytoma 1598, Zárieč 1920) roku 1952 vznikla spoločná dedina Kostolná-Záriečie. Leží v Trenčianskom podolí na náplavovom kuželi Drietomice povyše jej ústia do Váhu. Kostolná patrila nitrianskemu biskupstvu, ktoré tu malo kaštieľ. Záriečie patrilo rodine Zarieckovcom. Roku 1598 bol v dedine mlyn, ľudia sa živili poľnohosporástvom, ako súkenníci, nožiari a pálili lieh. Cez dedinu preteká riečka Drietomica, ktorá rozdeľuje obec na Kostolné a Záriečie. V chotári dediny Kostolné bojovali maďarské oddiely Košútovcov s cisárskymi vojskami chorvátskeho generála Baltazára Šimuniča, v ktorom bojovali ja viacerí slovenskí vlastenci z hurbanovských dobrovoľníkov. V Kostolnej je rímskokatolícky Kostol Kozmu a Damiána z roku 1735, postavený na mieste bývalého staršieho kostola. Nájdeme tu aj Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie (1924). Je tu neskorobarokový kláštor z 18.s toročia, ktorý v 18. storočí klasicky prestvali a rozšírili v polovici 19. storočia. V Kostolnej je Pomník slovenských dobrovoľníkov z roku 1848. Pôsobisko: v Záriečí v revolučných rokoch 1847 – 1848 pôsobil Pavol Hečko, rodák z Dolného Srnieho (1825 – 1895), ktorý bol dlhší čas finacministrom Slovenského pvostania v meurôsmich rokoch a hurbanovských dobrovoľníkov; v dedinke pôsobil v rokoch 1833 – 1835 básnik a pedagóg, najstarší brat Ľudovíta Karol Štúr (1811 –1851).

Zdrvujúca porážka 28. 10. 1848 Košútovych gárd pri Kostolnej

Vodca Maďarov Ľudovít (Lajos) Košút (Kossuth) vstúpil v septembri 1848 s cisárom Františkom Jozefom I. do otvorenej vojny. Aj v okolí Trenčína sa odohrávali dôležité udalosti. V októbri 1848 tiahol od Žiliny cez Trenčiansku Teplú do Trenčína generál Baltazár Šimunič, ktorý velil 5. 400 vojakom cisárskej armády. Títo cisárski vojaci sa 28. októbra 1848 stretli s uhorským vojskom a príslušníkmi Maďarskej národnej gardy v bitke pri Kostolnej. V nej maďarskí revolucionári utrpeli zdrvujúcu porážku. V Kostolnej je opravený k tejto udalosti pomník, samozrejme s veľmi biednou slovenčinou a nieto tam ani zmienky, že Maďari utrpeli veľkú porážku... Ako by to bol pomník ich víťazstva, čo je známy prístup maďarskej historickej vedy, keďže rada falšuje dejiny. Meno generála, Chorváta Baltazára Šimuniča je Slovákom známe, lebo potom pod jeho velením bojovali na strane Viedne aj slovenskí hurbanovskí dobrovoľníci. Šimunič sa zúčastnil v marci 1849 aj pochovávania slovenských martýrov Vilka Šuleka a Karola Holubyho, ktorých maďarskí gardisti popravili pri dnešnom Šulekove (predtým Beregseg) pri Hlohovci v októbri 1848. Jeho meno je vytesané aj do mramorovej pamätnej tabule na budove Úradu vlády SR (bývalý Esterháziovský palác), spolu s menom generála Gotza a plk. Lewartovského, keď sa na Kniežacej aleji 11. 11. 1849 slávnostne rozpúšťali hurbanovské dobrovľnícke zbory a prítomní boli aj Ľudovít Štúr aj vodca Slovákov, prvý predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban. Slávnostná recepcia bola v Esterháziovskom paláci.