Alois Eliáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alois Eliáš
Alois Eliáš
český vojak a politik

Narodenie 29. september 1890
Praha, Česko
Úmrtie 19. jún 1942 (51 rokov)
Praha, Česko

Generál Ing. Alois Eliáš (* 29. september 1890, Praha – † 19. jún 1942, Praha) bol český vojak, politik, predseda vlády Protektorátu Čechy a Morava

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1908-1912 študoval zememeračské inžinierstvo na Cisárskej a kráľovskej českej vysokej škole technickej (dnešné ČVUT). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval a bojoval na východnom fronte v Haliči, kde v septembri 1914 prebehol do ruského zajatia. Tu pôsobil ako vojenský technický úradník ruskej vlády pri stavbe železnice. Neskôr sa prihlásil do česko-slovenských légií a v októbri 1917 odišiel s transportom legionárov do Francúzska. Tu absolvoval dôstojnícku školu v Saint Maixent l'Ecole. Zúčastnil sa bojov 21. streleckého pluku vo Francúzsku, vrátene ofenzívy pri Verdune v lete 1918 a bitky pri Terrone v októbri toho istého roku.

Po návrate do Česko-Slovenska sa zúčastnil bojových operácii pri obsadzovaní Tešínska a na jar a v lete 1919 proti jednotkám Maďarskej republiky rád. Od konca roku 1919 velil pešiemu pluku v Čáslavi. V rokoch 1921-1923 študoval vysokú vojenskú školu v Paríži. Po návrate pôsobil vo velení česko-slovenskej armády: v rokoch 1924-1929 ako prednosta I. oddelenia hlavného štábu, v rokoch 1929-1931 druhý zástupca náčelníka hlavného štábu. Pôsobil aj ako vedúci česko-slovenskej vojenskej delegácie v komisi pre odzbrojenie pri Spoločnosti národov v Ženeve. V rokoch 1931-1933 veliteľ pešej brigády v Chomutove, v rokoch 1933-1935 pešej divízie v Litoměřiciach. Od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.

Po Mníchovskej dohode zastupoval na čele ministerstva obrany predsedu vlády generála Jana Syrového. Od 1. decembra 1938 zastával post ministra dopravy vo vláde Rudolfa Berana. Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava sa stal 27. apríla 1939 predsedom vlády. Navonok prejavoval lojalitu, v skutočnosti sa však podieľal na organizovaní domáceho odboja, predovšetkým organizácie Obrana národa. Udržiaval tiež kontakt s ostatnými odbojovými skupinami a s Eduardom Benešom. Aj keď gestapo malo informácie o jeho úlohe v odboji už od jesene 1939, zatklo ho až 27. septembra 1941, v deň nástupu nového zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V následnom procese bol 1. októbra 1941 odsúdený k trestu smrti za velezradu a podporu nepriateľa. Hitler rozhodol o odklade vykonania rozsudku. Vykonaný bol až v období tzv. heydrichiády. 19. júna 1942 bol generál Eliáš popravený zastrelením na strelnici v Prahe-Kobylisiach.

Roku 1946 bol povýšený in memoriam na armádneho generála. 17. júna 1947 bola odhalená pamätná tabuľa s bustou na jeho rodnom dome. Vďaka podpore Václava Kopeckého, člena predsedníctva ÚV KSČ, nebola tabuľa odstránená ani po februári 1948.[1] V roku 1996 mu bol udelený in memoriam Rad bieleho leva. 7. mája 2006 bol spolu s manželkou Jaroslavou pochovaný so všetkými poctami v Národnom pamätníku na Vítkove.

K 120. výročiu jeho narodenia bola odhalená pamätná tabuľa na dome v Prahe 6 na Hanspaulke, vo Fetrovskej ulici č. 4, kde žil. Je po ňom pomenovaná aj ulica v Prahe – Bubenči.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamětní deska Alois Eliáš [online]. Spolek pro vojenská pietní místa, o. s., [cit. 2010-04-04]. Dostupné online.
  2. Dům J. Seiferta i A. Eliáše neminete bez povšimnutí, In: Šestka, noviny Městské části Praha 6, říjen 2010, str. 9

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ELIÁŠOVÁ, Jaroslava; PASÁK, Tomáš. Heydrich do Prahy - Eliáš do vězení : dosud nepublikované svědectví z období protektorátu. Praha : Práh, 2002. 244 s. ISBN 80-7252-058-X.
  • GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Dramatické i všední dny Protektorátu. Praha ; Litomyšl : Paseka, 1996. 315 s. ISBN 80-7185-626-6.
  • GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Velké dějiny zemí Koruny české XV. a. 1938-1945. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2006. 623 s. ISBN 80-7185-582-0.
  • PASÁK, Tomáš. Pod ochranou říše. Praha : Práh, 1998. 429 s. ISBN 80-85809-88-5.
  • TOMÁŠEK, Dušan; KVAČEK, Robert. Generál šel na smrt : životní příběh Aloise Eliáše. 3. vyd. Praha : Pražská vydavatelská společnost ; Epocha, 2007. 121 s. ISBN 978-80-7250-427-5.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 290.
  • UHLÍŘ, Jan B. Osud ministerského předsedy. Historický obzor, 2002, roč. 13, čís. 7/8, s. 146-152. ISSN 1210-6097.
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 15. sešit : Dvořák–Enz. Praha : [s.n.], 2012. 467–610 s. ISBN 978-80-7277-504-0. S. 572–573.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alois Eliáš na českej Wikipédii.