Alois Eliáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alois Eliáš
Alois Eliáš
český vojak, politik

Narodenie 29. september 1890
Praha
Úmrtie 19. jún 1942 (51 rokov)
Praha

Generál Ing. Alois Eliáš (* 29. september 1890, Praha – † 19. jún 1942, Praha) bol český vojak, politik, predseda vlády Protektorátu Čechy a Morava

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1908-1912 študoval zememeračské inžinierstvo na Cisárskej a kráľovskej českej vysokej škole technickej (dnešné ČVUT). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval a bojoval na východnom fronte v Haliči, kde v septembri 1914 prebehol do ruského zajatia. Tu pôsobil ako vojenský technický úradník ruskej vlády pri stavbe železnice. Neskôr sa prihlásil do česko-slovenských légií a v októbri 1917 odišiel s transportom legionárov do Francúzska. Tu absolvoval dôstojnícku školu v Saint Maixent l'Ecole. Zúčastnil sa bojov 21. streleckého pluku vo Francúzsku, vrátene ofenzívy pri Verdune v lete 1918 a bitky pri Terrone v októbri toho istého roku.

Po návrate do Česko-Slovenska sa zúčastnil bojových operácii pri obsadzovaní Tešínska a na jar a v lete 1919 proti jednotkám Maďarskej republiky rád. Od konca roku 1919 velil pešiemu pluku v Čáslavi. V rokoch 1921-1923 študoval vysokú vojenskú školu v Paríži. Po návrate pôsobil vo velení česko-slovenskej armády: v rokoch 1924-1929 ako prednosta I. oddelenia hlavného štábu, v rokoch 1929-1931 druhý zástupca náčelníka hlavného štábu. Pôsobil aj ako vedúci česko-slovenskej vojenskej delegácie v komisi pre odzbrojenie pri Spoločnosti národov v Ženeve. V rokoch 1931-1933 veliteľ pešej brigády v Chomutove, v rokoch 1933-1935 pešej divízie v Litoměřiciach. Od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.

Po Mníchovskej dohode zastupoval na čele ministerstva obrany predsedu vlády generála Jana Syrového. Od 1. decembra 1938 zastával post ministra dopravy vo vláde Rudolfa Berana. Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava sa stal 27. apríla 1939 predsedom vlády. Navonok prejavoval lojalitu, v skutočnosti sa však podieľal na organizovaní domáceho odboja, predovšetkým organizácie Obrana národa. Udržiaval tiež kontakt s ostatnými odbojovými skupinami a s Eduardom Benešom. Aj keď gestapo malo informácie o jeho úlohe v odboji už od jesene 1939, zatklo ho až 27. septembra 1941, v deň nástupu nového zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V následnom procese bol 1. októbra 1941 odsúdený k trestu smrti za velezradu a podporu nepriateľa. Hitler rozhodol o odklade vykonania rozsudku. Vykonaný bol až v období tzv. heydrichiády. 19. júna 1942 bol generál Eliáš popravený zastrelením na strelnici v Prahe-Kobylisiach.

Roku 1946 bol povýšený in memoriam na armádneho generála. Roku 1996 mu bol udelený in memoriam Rád bieleho leva. 7. mája 2006 bol spolu s manželkou Jaroslavou pochovaný so všetkými poctami v Národnom pamätníku na Vítkove.