Uherské Hradiště

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′57″S 17°27′30″V / 49.065833°S 17.458333°V / 49.065833; 17.458333
Uherské Hradiště
mesto
Kostel sv. Františka Xaverského.JPG
Kostol svätého Františka Xaverského
Flag of Uherské Hradiště.svg
Uherske Hradiste CoA CZ.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (NUTS 4) Uherské Hradiště (CZ0722)
Obec s rozš. pôs. Uherské Hradiště
Poverená obec Uherské Hradiště
Historická krajina Morava
Rieka Morava
Nadmorská výška 179 m n. m.
Súradnice 49°03′57″S 17°27′30″V / 49.065833°S 17.458333°V / 49.065833; 17.458333
Rozloha 21,26 km² (2 126 ha)
Obyvateľstvo 25 343 (1. 1. 2013) [1]
Hustota 1 192,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1257
Starosta Květoslav Tichavský
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 686 01
Miestne časti 7
Zákl. síd. jednotky 21
Katastrálne územie 6
NUTS 5 (obec) CZ0722 592005
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Uherské Hradiště
Masarykovo nám. 19
686 70 Uherské Hradiště
E-mailová adresa epodatelna@mesto-uh.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Uherské Hradiště
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mesto-uh.cz
Portal.svg Český portál

Uherské Hradiště (nem. Ungarisch Hradisch) je mesto na juhovýchode Českej republiky, na Morave, v Zlínskom kraji. Leží pri rieke Morave. Má rozlohu 21,26 km² a približne 26 280 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto založil roku 1257 český kráľ Přemysl Otakar II. Oddávna je prirodzeným strediskom Moravského Slovácka – regiónu známeho svojráznym folklórom, hudbou, vínom, krojmi a ľudovými tradíciami. Historické centrum mesta je pamiatkovou rezerváciou.

Veľkomoravské obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť stredného toku Moravy bola kolískou Moravského kniežatstva, ktoré vzniklo koncom 8. storočia. Najstaršie stopy osídlenia sa však na území mesta objavujú už v paleolite a významná poloha na vetve Jantárovej cesty priťahovala kupcov i remeselníkov. V ranom stredoveku tak bola koncentrácia obyvateľstva v oblasti natoľko silná, že začali vznikať osady. Lokality na území dnešného Uherského Hradišťa, Starého Města a mestskej časti Sady tvorili aglomeráciu, ktorá bola jedným z centier Veľkej Moravy. Podľa archeologických nálezov v lokalite Rybárny bolo práve tu mocenské, duchovné, obchodné a remeselnícke centrum ríše. Dôležitou archeologickou lokalitou je Svatojiřský ostrov, pás od brodu Bumbalov po svahy Mařatického kopca a ostrov sv. Jiří (z 13. stor.). Na území mesta bolo lokalizovaných niekoľko valov (Bubalovský, Christinov, Zlechovský) a zvyškov opevnení z obdobia Veľkej Moravy až po neskorý stredovek.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Novú etapu pre celú oblasť znamenalo založenie Nového mesta Přemyslom Otakarom II. v roku 1257, kedy bola na ostrove svätého Jiří postavená kaplnka, menšia pevnosť a vybudované opevnenie. Malo ochraňovať východnú hranicu kráľovstva a velehradský kláštor, podľa ktorého bol niekedy nazývaný aj Nový Velehrad. Už na konci 13. storočia sa objavuje názov Hradiště a pomenovanie Velehrad prešlo na novovzniknutú osadu pri velehradskom kláštore. Súčasný názov „Uherské Hradiště“ sa prvýkrát objavil v roku 1587 a vychádzal z polohy mesta pri uhorských hraniciach. Snahy o zmenu názvu na Slovácké Hradiště v 50. rokoch 20. stor. verejnosť neprijala. Najstaršími časťami mesta sú Masarykové (v minulosti do r. 1955 Hlavné námestie) a Mariánske námestie (bývalé Nám. Rudé armády), ktoré prepájala Prostredná ulica, na ktorej bola v roku 1296 postavená radnica, prestavaná koncom 15. a tiež 18. a 19. storočí. Súčasná, nová radnica bola postavená v 90. rokoch 19. storočia na Palackého námestí.

Mestom prechádzala zo severu na juh Jantárová a zo západu na východ tzv. Uhorská cesta. Cesta do Uhorska viedla cez obe námestia a pokračovala cez Vlársky priesmyk na Považie. Spočiatku drevené opevnenie bolo už v polovici 14. storočia nahradené kamenným a koncom 15. storočia aj s pevnosťou prebudované. Mesto bolo vo svojej histórii dobité iba pruskými vojakmi v roku 1742. Zo stavieb sa zachovala napríklad kaplnka svätej Alžbety, Františkánsky kláštor z roku 1490 a renesančný Dom u Slunce z roku 1578. Z 2. polovice 17. storočia pochádzajú Jezuitské budovy vrátane kostola svätého Františka Xaverského na Masarykovom námestí, baroková budova lekárne U zlaté koruny a z roku 1715 pochádza baroková kaplnka svätého Šebestiána.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná obranná funkcia pevnosti bola zrušená v roku 1782 a o polstoročie neskôr začala expanzia mesta mimo pôvodných hradieb. Impulz rozvoju dala v roku 1842 výstavba železničnej trate z Viedne do Krakova, hoci zástupcovia mesta presadili jej trasu mimo vtedajšie územie Hradišťa. V máji 1848 bol položený základný kameň divadla a do konca storočia bola postavená tiež budova krajského súdu a väznice, nová radnica, budova gymnázia a justičný palác. V roku 1886 bola otvorená aj železničná trať z Brna do Púchova cez Vlársky priesmyk a v tom istom roku sa sem zo Zlína presťahoval Antonín Baťa, ktorý si v časti Rybárny založil obuvnícku živnosť. Rozvíjajúci sa podnik zasiahol požiar mesta v roku 1894, po ktorom sa spoločnosť presunula do nových priestorov v Zlíne.

V roku 1925 založil Ludvík Kirschner v Starom Měste továreň na mydlo, mazivo a laky, v roku 1937 bol v areáli nemocnice vybudovaný infekčný pavilón a do susedných Kunovic bola presunutá výroba lietadiel Avia. Napriek mnohým novým podnikom v meste sa v hospodárskej, politickej i kultúrnej oblasti stále viac presadzoval neďaleký Zlín, ktorý sa postupne stal centrom regiónu. Počas druhej svetovej vojny tu vznikla ilegálna organizácia Obrana národa, ktorá však bola zlikvidovaná gestapom. V rokoch 19381941 vzniklo niekoľko pokusov o pripojenie Slovácka k Slovensku, ktoré však neboli úspešné. K oslobodeniu mesta došlo 30. apríla 1945 po urputných bojoch, pri ktorých bol zničený most z Hradišťa do Starého Města.

Po druhej svetovej vojne boli (s prestávkou) až do roku 1990 súčasťou Uherského Hradišťa aj Kunovice a Staré Město. Projekty rátali s oživením pozície mesta ako centra regiónu, v ktorom by žilo okolo 70 000 obyvateľov. Rozvíjal sa tu textilný, letecký a konzervárenský priemysel, bol vybudovaný zimný štadión, plavecký bazén, autobusové nástupište, tribúny na štadióne, plánovalo sa vybudovanie nových sídlisk a zavedenie trolejbusovej dopravy. V roku 1997 zasiahla mesto veľká povodeň, ktorá spôsobila veľké škody, no zároveň umožnila vzniknúť novým moderným budovám.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je známe takisto vďaka každoročnému letnému filmovému festivalu Letní filmová škola (Letná filmová škola).

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2013 (PDF; 543 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherské Hradiště na českej Wikipédii.

Flag of the Czech Republic.svg Flag of Moravia.svg Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71)

BabiceBánovBíloviceBojkovice BoršiceBoršice u BlatniceBřestekBřezolupyBřezováBuchloviceBystřice pod LopeníkemČástkovDolní NěmčíDrslaviceHluk Horní NěmčíHostějovHostětínHradčoviceHuštěnoviceJalubíJankoviceKněžpoleKomňaKorytnáKostelany nad MoravouKošíkyKudloviceKunovice LopeníkMedloviceMistřiceModráNedachlebiceNedakoniceNezdeniceNivniceOřechovOstrožská LhotaOstrožská Nová VesOsvětimanyPašovicePitínPodolíPolešovicePopovicePrakšiceRudiceSalašSlavkovStaré HutěStaré Město Starý HrozenkovStráníStříbrniceStupavaSuchá LozSušiceSvárovŠumiceTopolnáTrapliceTučapyTupesyUherské Hradiště Uherský Brod Uherský Ostroh ÚjezdecVápeniceVážanyVelehradVeletinyVlčnovVyškovecZáhoroviceZlámanecZlechovŽítková