Moravské kniežatstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Moravské kniežatstvo znázornené ružovou farbou

Moravské kniežatstvo bolo kniežatstvo rozprestierajúce sa na území dnešnej južnej Moravy, severovýchodneho Rakúska a západného Slovenska. Mocenským a duchovným centrom ríše bola Moravia (pravdepodobne nálezisko Mikulčice-Valy). Prvá správa o Moravanoch je z roku 822 v súvislosti s účasťou legati Marvanorum (vyslancov Moravanov) na franskom sneme vo Frankfurte.

Pozadie vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území južnej Moravy a západného Slovenska sa predpokladá kontinuálna existencia kmeňových spoločenstiev, ktoré tvorili Samovu ríšu. Rozvrat Avarskej ríše urýchlilo ťaženie Karola Veľkého, ktorý podnikol v roku 791 vojenskú výpravu až do oblasti Čiech a Moravy. Novozaložené pohraničné marky Franskej ríše priamo ovplyvňovali život Slovanov, ktorí sa dostali pod vplyv Reznianského, Pasovského a Salzburského biskupstva.

Prvým doloženým kniežaťom bol Mojmír I., ktorý v roku 833 vtiahol do Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal jej panovníka Pribinu a vytvoril tak Veľkomoravskú ríšu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]