Sigbert Heister

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Siegbert Heister)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sigbert Heister
Sigbert Heister
rakúsky gróf a cisársky poľný maršal

Narodenie 1646
Kirchberg an der Raab, Rakúsko
Úmrtie 22. február 1718
Kirchberg an der Raab, Rakúsko

Sigbert Heister (* 1646, Kirchberg an der Raab, Rakúsko - † 22. február 1718, Kirchberg an der Raab) bol rakúsky gróf a cisársky poľný maršal.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Sigbert Heister sa stal veliteľom armády, kráčajúc v šľapajách svojho otca Gottfrieda (pochádzal z kraja Friuli - Giulia, 1609 - 1679), ktorý bol podpredsedom cisárskej vojenskej rady.[1]

Heister bojoval proti Osmanskej ríši v roku 1683 neďaleko Viedne, V roku bol 1686 povýšený na generálmajora. V roku 1697 sa zúčastnil v Sedmohradsku významnej bitky proti Osmanom, ktorým velil sultán Mustafa II. na rieke Tise, neďaleko Zenty. Sigbert Heister pod velením princa Eugena Savojského velil pravému krídlu. V roku 1703 bojoval v Bavorsku a Tirolsku, kde potlačil sedliacke povstanie. V roku 1704 bol povýšený na poľného maršala a menovaný najvyšším veliteľom na území dnešného Slovenska. Bojoval proti kuruckým povstalcom. 26. decembra 1704 sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo nad kurucmi v bitke pri Trnave.[2] Jeho straty však o tretinu prevyšovali straty jeho nepriateľa. Po bitke prikázal všetkých ranených a chorých povstalcov, ktorých našli jeho vojská v meste, nemilosrdne popraviť. Neskôr bol povolaný do Talianska. Odtiaľ ho cisársky dvor vyslal bojovať proti povstaleckým vojskám Františka II. Rákociho.

Dňa 4. augusta 1708 sa zúčastnil ako hlavný veliteľ bitky pri Trenčíne, kde proti kuruckej prevahe dosiahol spolu s generálom Jánom Pálffim rozhodujúce víťazstvo. Po bitke v Trenčíne dobýjal jeden povstalecký hrad za druhým, (od leta 1709 cisárske vojská ovládali celý Liptov) až kým nebol podpísaný Satmársky mier 1. mája 1711.

V roku 1716 velil v protitureckej bitke v Banáte a v roku 1717 velil v bitke pri Belehrade, v ktorej padol aj jeho syn.[1]

Heister bol neoblomným vo vykonávaní trestných drakonických rozsudkov po dosiahnutých víťazstvách. Rozhodne zaujímal a podporoval radikálny postoj Viedenského dvora k rekatolizácii Uhorska. Všade, kde sa objavil odoberal protestantom cirkevné stavby a prinavracal ich katolíkom.[3] Jeho rodinné sídlo zámok Kirchberg an der Raab v Štajersku v roku 1704 prešiel významnou prestavbou a je považovaný za jednu z najkrajších barokových stavieb vo východnom Štajersku. V okolí obce založil Heister niekoľko rybníkov a začal chovať dobytok i kone.

Od roku 1876 nesie jedna z ulíc 20. mestského obvodu vo Viedni meno "Heistergasse".[4]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KLUBERT, Tomáš: Postrach kurucov : Siegbert Heister - nemilosrdný cisársky vojvodca. In: História, r. X., 2010, č. 5-6, s. 70-75.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b G. Hopfinger, Biographie des Feldmarschalls H., doctoral thesis, Vienna 1939.
  2. TIBENSKÝ, J. a kol.: Slovensko - Dejiny. Bratislava 1978, s. 383.
  3. R. 1709 Bitka na Švihrovej Dejiny farnosti Liptovské Matiašovce R. 1709
  4. KLUBERT, Tomáš: Postrach kurucov : Siegbert Heister - nemilosrdný cisársky vojvodca. In: História, r. X., 2010, č. 5-6, s. 75.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]