Vodné dielo Žilina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vodné dielo Žilina
Vodná nádrž
Lávka cez vodné dielo Žilina pri obci Mojš

Vodné dielo Žilina je vodné dielo na rieke Váh neďaleko mesta Žilina. Dielo bolo uvedené do prevádzky v rokoch 19971998. Účelom Vodného diela Žilina je výroba elektrickej energie a zásobovanie priemyselných podnikov v Žiline technologickou vodou. Nachádza sa tu vodná elektráreň, ktorá má dva hydroagregáty s celkovým výkonom 72 MW (2 × 36 MW). Priemerná ročná dodávka elektrárne za roky 1998 – 2000 bola 156 GWh.

Parametre[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na vodné dielo z vrchu Suchý (1 468 m n. m.)

Hať[upraviť | upraviť zdroj]

Tri haťové polia o šírke 3 x 12 m, hradiaca výška segmentu 11,0 m. klapky 3,3 m, celková výška uzáveru 14,7 m, ovládanie hydraulicky.

Vodná nádrž[upraviť | upraviť zdroj]

Technické parametre: dĺžka nádrže 7,5 km, šírka nádrže 250 – 600 m, celkový objem nádrže 18,15 mil. , úžitkový objem pri maximálne výške hladiny 352,00 m n. m. 3,9 mil. , kolísanie vodnej nádrže za prevádzky 1,7 m, kóta maximálnej hladiny vody 352 m n. m., hrádza nádrže maximálna výška 15 m, šírka koruny 6 m, šírka komunikácie 4,5 m, je tesnená fóliou naviazanou na podzemnú tesniacu stenu, prietoky Váhu v Mojši, Qr priem = 35,6 m³/s, Q100 = 2140 m³/s.

Prehĺbenie Váhu[upraviť | upraviť zdroj]

Prehĺbenie dna koryta Váhu od 0,0 do 9,0 m, šírka dna koryta 45 m, upravené koryto vyhovuje podmienkam vodnej dopravy.

Náhradný biokoridor[upraviť | upraviť zdroj]

Celková dĺžka asi 9 km, priemerný sklon dna 1,5–2,0 promile, prevádzkový prietok 2,0 – 8,0 metrov kubických za sekundu, priečny profil lichobežníkový so šírkou dna 5,0 m.

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pri výstavbe vodného diela bola zaplavená takmer celá časť zástavby žilinskej mestskej časti Mojšova Lúčka, celá miestna časť Hruštiny a tri domy v obci Mojš. Namiesto zaplavených domov boli vybudované nové domy prevažne v Mojšovej Lúčke za cestou I/18, vrátane školy, nákupného strediska a nedokončeného kultúrneho domu. Z miestnej časti Hruštiny boli postavené domy v žilinskej časti Rosinky. V obci Mojš boli pre výstavbu hrádze postavené tri domy. Medzi mestskou časťou Mojšova Lúčka a obcou Mojš bola vybudovaná oceľová mostná konštrukcia pre peších ponad VD namiesto starej lávky ponad rieku Váh. Do obce Mojš bola vybudovaná povedľa hrádze nová cesta zo Žiliny. Z pôvodnej starej zástavby v mestskej časti Mojšovej Lúčke, bývalej samostatnej obci, zostalo blízko VD len niekoľko domov a kaplnka. Miestna časť Hruštiny, ktorá patrila do katastra Žiliny, zanikla úplne. Pamiatka na ňu zostala len malá prícestná kaplnka na Šibeniciach, odkiaľ schádzala cesta do Hruštín pri rieke Váh. Stará cesta zo Žiliny do Martina viedla pôvodne cez Hruštiny a starú zástavbu v Mojšovej Lúčke. Pri výstavbe VD bola zaplavená. Namiesto nej je vybudovaná cykloturistická trasa, ktorá samozrejme nevedie v polohe pôvodnej cesty.

Pôvodným majiteľom i prevádzkovateľom diela bolo Vodné dielo Žilina, a.s. (v likvidácii od 06. 10. 2000). Vodné dielo Žilina je v súčasnosti v majetku štátu. Správcom i prevádzkovateľom celého diela je Vodohospodárska výstavba Bratislava, š. p.

Elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

Dve kaplanove turbíny, priemer obežného kolesa 4850 mm, hltnosť turbín 2 × 150 m kubických za sekundu, priemerný spád na turbíny 24,1 m, inštalovaný výkon spolu 72 MW, ročná výroba 173 GWh elektrickej energie, prevažne špičkovej.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]