Kobeliarovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′38″S 20°22′21″V / 48.7440°S 20.3725°V / 48.7440; 20.3725
Kobeliarovo
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Nadmorská výška 461 m n. m.
Súradnice 48°44′38″S 20°22′21″V / 48.7440°S 20.3725°V / 48.7440; 20.3725
Rozloha 12,03 km² (1 203 ha) [1]
Obyvateľstvo 457 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 37,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1466
Starosta Jaroslav Nemčko[3] (NEKA)
PSČ 049 23 (pošta Nižná Slaná)
ŠÚJ 525839
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 (0)58/788 22 18-19
Fax +421 (0)58/795 12 43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kobeliarovo je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Najslávnejším rodákom je vedec a národný buditeľ Pavol Jozef Šafárik (narodil sa tu 13. mája 1795), čo pripomína múzeum v jeho rodnom dome. V obci stojí aj evanjelický ranogotický kostol datovaný do obdobia okolo roku 1300.

Obec Kobeliarovo, s počtom obyvateľov 440, sa nachádza v Slovenskom Rudohorí 18 km severovýchodne od Rožňavy. Rozprestiera sa v katastri s výmerou 1203 ha v nadmorskej výške 461 m.n.m.

Vývoj súčasného pomenovania obce je pestrý a sú rozdielne názory na vznik mena obce. Podľa miestnej povesti sa traduje, že praobyvatelia obce sa zaoberali chovom kobýl. A tak osadu volali Kobyliarovom. V roku 1466 bola obce evidovaná ako Feketepatak /Čierny potok/.Od roku 1551 bola známa ako Kobelár, Nemci ju nazvali Schwatz –Seifen - podľa vody. Maďari ju v roku 1906 nazvali Kisfeketepatak. Trojité pomenovanie bolo v určitých obdobiach súbežné. Domácim, slovenským však ostalo Kobeliarovo, úradne od roku 1927.

Prvá písomná zmienka je z roku 1466. Od stredoveku patrila Bebekovcom zo Štítnika, neskôr Andrássyovcom. Súpis obyvateľstva z roku 1828 zaznamenal v obci 54 domov a 436 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 344 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a domácou výrobou plátna. Do roku 1918 obce administratívne patrila do Gemersko-malohontskej stolice.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jaroslav Nemčko je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]