Markuška
| Markuška | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 381 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 6,81 km² (681 ha) |
| Obyvateľstvo | 168 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 24,67 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1311 |
| Starosta | Ondrej Lipták[2] (SNS) |
| PSČ | 049 34 |
| ŠÚJ | 525952 |
| EČV | RV |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Markuška 180 049 34 Markuška |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
Markuška je obec na Slovensku v okrese Rožňava.
Obsah |
Poloha [upraviť]
Markuška sa nachádza v gemerskej časti Slovenského rudohoria na nive a terasovej plošine pri vtoku potoka pretekajúceho obcou od Muráňa, 23 km severozápadne od Rožňavy.
Dejiny [upraviť]
Markušku založil na zákupnom práve po roku 1311 dedičný richtár Martin. Prvá písomná zmienka o obci Markuška sa datuje do roku 1362, kedy sa nazývala Aranyas. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1563 je písomne doložený názov Markuska, 1566 Aranias Markuska,1569 Araniasska, 1582 Markuska alias Aranyas, 1773, Markuska, 1786 Markuschka, 1808 Markusska, 1863 Markuska, 1873–1882 Markuska, Markusfalva, 1888–1902 Markuska, 1907–1913 Márkuska, od roku 1920 Markuška. Roku 1427 Kerekreth. Obec sa spomína ako vlastníctvo Jelšavského panstva, od polovice 15. storočia Muránskeho panstva. Podvojný názov obce z roku 1582 (Markuška-Aranyas), dovoľuje usudzovať, že nové valašské sídlisko, ktoré vzniklo na rozhraní 15. a 16. storočia, nadväzovalo na staršie banícke. Už v stredoveku sa obyvatelia zaoberali pálením dreveného uhlia, hutníctvom, kováčstvom a garbiarstvom. Od 18. storočia tu pracovali výrobne železa, v 1. polovici 19. storočia dve pece a dva hámre. Neskôr sa v obci ťažila meď.
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský.
Historicky najstaršou stavbou je evanjelický kostol postavený pôvodne v gotickom slohu v druhej polovici 13. storočia, rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1902 s použitím barokového zariadenia a dreveného maľovaného stropu z pôvodného kostola, ktorý bol z 1. štvrtiny 18. storočia.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ondrej Lipták je v zozname. Dostupné online.