Ukrajinská gréckokatolícka cirkev
| Článok zo série Východné katolícke cirkvi |
|
|---|---|
 |
|
| Tradícia alexandrijská | |
| Etiópsko-eritrejská · Koptská | |
| Tradícia antiochijská | |
| Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
| Tradícia arménska | |
| Arménska | |
| Tradícia chaldejská | |
| Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
| Tradícia konštantínopolská | |
| Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
| Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
| Macedónska · Maďarská | |
| Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
| Ruská · Slovenská · Ukrajinská | |
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu. V súčasnosti je najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou.
Jej pôvod siaha do obdobia pokresťančovania východných Slovanov. Po r. 1054 sa vplyvom východnej schizmy postupne cirkev na území Rusi postupne dostala do postavenia nepriateľského voči západnej cirkvi.
V roku 1595 bola podpísaná Brestská únia, ktorou sa pravoslávni na území pod vládou Poľska pričlenili ku Katolíckej cirkvi.[1]
Po rozdelení Poľska medzi susedné štáty sa gréckokatolíci, ktorí sa ocitli na území Ruska, stali opäť pravoslávnymi. V Rakúsko-Uhorskej časti Ukrajinského územia boli gréckokatolícke štruktúry naproti tomu podporované.
Po 2. svetovej vojne sa takmer všetci ukrajinskí gréckokatolíci dostali pod vládu Sovietskeho zväzu. Tzv. ľvovská synoda pod sovietskou réžiou v roku 1946 vyhlásila Brestskú úniu za zrušenú. Gréckokatolícka cirkev bola perzekvovaná a mohla existovať len v utajení. Počas tohto obdobia pôsobila najmä v diaspore v zahraničí.
Po páde komunistického režimu mohla cirkev znova začať legálne pôsobiť. V súčasnosti má okolo 4,3 milióna členov[2] a je najväčšou východnou katolíckou cirkvou. Najviac veriacich má Ukrajinská gréckokatolícka cirkev na západnej Ukrajine, ale svoje eparchie má aj mimo európskeho kontinentu.
Hlavným centrom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi je Kyjev spolu s Ľvovom. Najvyšším predstaviteľom je kyjevsko-haličský väčší arcibiskup, ktorým je v súčasnosti Jeho Blaženosť vladyka Sviatoslav (Ševčuk).
Organizačná štruktúra [upraviť]
Ukrajina:
- väčšie arcibiskupstvo - Kyjev-Halič
- metropolitné archieparchie - Kyjev, Ľvov, Ivano-Frankivsk, Ternopiľ-Zboriv
- eparchie - Bučač, Kolomyja-Černivci, Sambir-Drohobyč, Sokaľ-Žovkva, Stryj
- arcibiskupské exarcháty - Doneck-Charkiv, Luck, Odessa-Krym
- metropolitná archieparchia - Philadelphia
- eparchie - Parma, Chicago, Stamford
- metropolitná archieparchia - Winnipeg
- eparchie - Edmonton, New Westminster, Saskatoon, Toronto
Poľsko:
- metropolitná archieparchia - Przemyśl-Varšava
- eparchia - Vroclav-Gdańsk
Ostatné krajiny:
- eparchie - Melbourne (Austrália), Buenos Aires (Argentína), Curitiba (Brazília)
- apoštolské exarcháty - Nemecko a Škandinávia (Nemecko, Fínsko, Nórsko, Švédsko), Francúzsko (Francúzsko), Veľká Británia (Spojené kráľovstvo)[3]
Referencie [upraviť]
- ↑ BRIEF HISTORY OF THE UNION OF BREST (1595) - Treaty Of Brest Document - text Brestskej únie v angličtine
- ↑ Štatistika za rok 2010 z Eastern Catholic Churches Statistics; http://ugcc.org.ua/36.0.html uvádza vyše 5,5 milióna veriacich (citované 12. januára 2011)
- ↑ http://ugcc.org.ua/37.0.html, http://www.gcatholic.com/dioceses/data/rite-U.htm
